Bežný človek na Slovensku veľmi nemá prečo rozumieť správam o bombardovaní Iránu. Neučili sme sa o ňom v dejepise. Nič o tej krajine nevieme. Vnímame ju len ako vinníka zdražovania nafty a možno ako krajinu plnú islamských fundamentalistov, v lepšom prípade ľudí, ktorých ľudské práva sú utláčané vlastnou vládou, ktorá ich prenasleduje, krvavo potláča protesty a nedovolí ženám rovnoprávnosť.
Ak sme však aspoň troška zvedaví a chceme sa pokúsiť pochopiť, o čo tam vlastne ide, táto kniha pomôže. Pomohla aj mne, hoci som ju nečítala prvýkrát. Je to zvláštny pocit, keď čítate známu knihu znova a zistíte, že vám otvorila iné zákutia, iné súvislosti, naštartovala iné myšlienky. Nuž teda. Mnohí Kapuścińskému vyčítajú povrchnosť, preháňanie v príkladoch represií, slabú podporu v odborných zdrojoch. Ja by som za seba ešte pridala trocha europocentrizmu a neadekvátne historické paralely. Nevadí. Je to Stredoeurópan, preto mu rozumieme. Napíšem, čo je v tej knihe podstatné. Teda podľa mňa.
1. Základná historická línia: Prečo je v Iráne režim, ktorý je? Prečo nenávidia USA a Veľkú Britániu? Autor popisuje veľmi konkrétne, ako americké a britské tajné služby zorganizovali puč a zajali demokratického premiéra Mossadeka. Prečo? Lebo mal v 50tych rokoch šialenú myšlienku znárodnenia iránskych ropných zdrojov. A americké a britské ropné spoločnosti ostali odrezané od možnosti neobmedzene a takmer zadarmo ťažiť. Nasledoval režim kratučkej dynastie Pahlaví – šacha, ktorý predával svoju krajinu a zisky si nechával pre seba zatiaľ čo krajinu terorizovala chudoba a jeho osobné tajné služby. Zdevastovaná spoločnosť sa vzbúrila a na čelo krvavej revolúcie sa postavili ajatolláhovia. Hm. Čo nám to hovorí o súčasnej situácii?
2. Obrazy revolúcie a najmä prvých dní krátko po nej. Úvahy o tom, ako sa preberá moc po prevrate, kto sa dostáva k moci a za akých okolností, čo ľudia očakávajú a ako sa tie očakávania utopia v blate každodennosti. Ľahké je byť proti, ale ťažšie je byť za... Paradoxne, na to druhé treba väčšiu odvahu. A zaujímavá myšlienka, že zmenu v krajine neznamená rozvoj mesta, ale rozvoj vidieka. Práve preto, aby tí, čo prídu z periférie do hlavného mesta, ambiciózni a chtiví zmeny, neboli analfabeti...
Nuž, Kapuścińského úvahy nemusia byť len osvetou pre tých, čo chcú poznať Irán. Niektoré sa hodia aj na Slovensko. Ako ste sa naposledy cítili, keď ste odchádzali z protestov? Dobre či sklamane? Čo sa musí stať, aby štát slúžil svojmu obyvateľstvu? Šachinšach nedáva odpovede, ale inšpiruje k dobrým otázkam.
