Na začiatku milénia talianskemu futbalu dominovali prominentné tímy ako Juventus, AC Miláno, Inter, Lazio, Fiorentina či AS Rím. V hierarchii sa v tom čase na najvyššom stupienku ale nachádzala turínska "stará dáma".
-
Na čele Juventusu v tom čase stáli riaditeľ (*nie je to tá istá osoba ako prezident) Antonio Giraudo a najmä generálny riaditeľ Luciano Moggi. Bol enormne vplyvnou osobou v okruhu talianskeho futbalu, keďže predtým, než v roku 1994 zasadol na pozíciu generálneho riaditeľa v turínskom celku, plnil funkcie generálneho alebo športového riaditeľa aj v Laziu, AS Ríme, Neapole či FC Turíne. Nadobudol tak rozsiahlu sieť kontaktov na vplyvné osoby tejto sféry.
-
Medzi ne patrili aj Paolo Bergamo a Pierluigi Pairetto. Títo dvaja páni mali v tom čase plnú moc pri prideľovaní rozhodcov. Systém bol totiž v Taliansku nastavený tak, že rozhodcovia boli prideľovaní do jednotlivých zápasov na základe rozhodnutia komisie. A komisiu pre prvé dve ligy krajiny tvorila práve táto dvojica.
-
Keďže Moggi mal s touto dvojicou výborný vzťah, otvorila sa mu možnosť ovplyvňovania tohto procesu prideľovania rozhodcov, vedel teda selekciu arbitrov pre jednotlivé zápasy Juventusu zabezpečiť tak, aby z toho tím profitoval.
-
Nedá sa povedať, že by vedel zápasy ovplyvniť spôsobom "nech rozhodca zabezpečí výhru Juventusu 2:0," no v jeho kompetenciách bolo niekoľko významných úkonov, ktoré podkopávali integritu rozhodovania a ovplyvňovali:
-ktorí rozhodcovia sa hodili na ktoré zápasy
-výber rozhodcov, ktorých Moggi preferoval na základe ich rozhodnutí v prospech Juve
-ktorí rozhodcovia by mali dostávať viac príležitostí a ktorí by naopak mali pískať menej často
-ktorí rozhodcovia nesmeli pískať vybrané zápasy (napríklad derby či dôležité duely)
-ktorí rozhodcovia budú pískať vybrané zápasy súperov
---
Počas oboch sezón, v ktorých táto schéma fungovala, teda konkrétne 2004/2005 a 2005/2006, vyhral Juventus taliansku Serie A. No už v máji 2006 prišiel zlom.
-
Vďaka dlho pripravovaným a utajeným odpočúvaniam hovorov sa náhle začali objavovať na titulkoch najväčších spravodajstiev v krajine prepisy hovorov. Figurovali v nich najväčšie osobnosti futbalu v krajine:
-Luciano Moggi (už zmienený, generálny riaditeľ Juventusu)
-Antonio Giraudo (už zmienený, riaditeľ Juventusu )
-Paolo Bergamo (už zmienený, člen komory prideľovania rozhodcov)
-Pierluigi Pairetto (už zmienený, člen komory prideľovania rozhodcov)
-Massimo de Santis (prominentný rozhodca)
-Innocenzo Mazzini (viceprezident talianskeho futbalového zväzu FIGC)
-
Vyšetrovanie postupovalo rýchlo, no je dôležité si uvedomiť jednu vec - nikto Juventusu nevedel dokázať, ktoré zápasy boli ovplyvnené a nikto nemohol tvrdiť, že ich výsledky boli vopred dohodnuté. Taktiež sa ale nedalo tvrdiť, že zápasy boli legitímne a neboli počas nich porušené žiadne legislatívne pravidlá športu. Presne tak to Moggi chcel. No nebol jediný...
Takýmto spôsobom sa neskôr k výhodám dostávali aj iné kluby - či už Fiorentina, AC Miláno alebo Lazio. Každý z klubov disponoval jedným či dvomi jedincami, ktorí robili presne to, čo Moggi (s Giraudom) v Juventuse.
Konkrétnejšie boli týmito mužmi:
FIORENTINA:
Diego Della Valle - čestný prezident
Andrea Della Valle - prezident
Sandro Mencucci - výkonný riaditeľ
-
LAZIO:
Claudio Lotito - prezident
-
AC MILÁNO:
Adriano Galliani - viceprezident
-
Keďže sa onedlho rozbiehala nová sezóna a s ňou spojené európske súťaže, UEFA chcela mať v prípade jasno čo najskôr. Už v júli 2006, teda dva mesiace od prvotnej medializácie schémy, padli tresty pre zúčastnené strany:
JUVENTUS TURÍN: preradenie do druhej ligy (SERIE B), odobratie titulov SERIE A zo sezón 2004/2005 a 2005/2006, odčítanie 9 bodov na začiatku sezóny 2006/2007 v SERIE B
FIORENTINA: vylúčenie z nasledujúcej sezóny Ligy majstrov, odčítanie 15 bodov v sezóne 2006/2007 v SERIE A, povinnosť odohrať dva domáce zápasy bez fanúšikov
LAZIO: odčítanie 3 bodov v sezóne 2006/2007 v SERIE A, vylúčenie z nasledujúcej sezóny pohára UEFA (predchodca Európskej ligy), povinnosť odohrať dva domáce zápasy bez fanúšikov
AC MILÁNO: odčítanie 8 bodov v sezóne 2006/2007 v SERIE A
Mimo klubov dostali tresty v podobe zákazu činnosti vo futbale a finančnej pokuty (rôzna dĺžka, rôzna suma) aj všetci zainteresovaní jednotlivci
-
Juventus dostal suverénne najtvrdší trest. V kolónke pre šampióna sezóny 2004/2005 ostane už navždy prázdne miesto, zatiaľ čo titul za sezónu 2005/2006 pripadol Interu Miláno.
-
A pýtate sa, či s tým Inter nemal nič spoločné? To sa už asi nikdy nedozvieme. Žiadnu penalizáciu za túto kauzu nikdy nedostal, no kvôli tomu, že o niekoľko rokov sa objavili dôvodné podozrenia, že na túto schému mal napojenie aj milánsky klub. Nepomohlo ani to, že titul im pridelil Guido Rossi, ktorý mal kedysi aktivity prepojené s týmto milánskym celkom. V roku 2011 mu ale bol titul oficiálne priznaný.
-
20 rokov po škandále je futbal na úplne inom mieste. Za tú dobu zažilo Taliansko hegemóniu Juventusu, spektakulárne momenty Neapola, AC Milána či ich odvekých rivalov Interu. Kauza Calciopoli však už navždy zanechá čiernu škvrnu v dejinách a taktiež niekoľko otázok - aký je rozdiel medzi korupciou a ovplyvňovaním? Kde tá línia, ktorá tieto dve úrovne predeľuje, končí? Kam až je schopná zasiahnúť moc spôsobená vplyvnými kontaktmi? A na záver, je možné, že sa podobné veci dejú v zákulisí aj dnes?
