Jediný gól duelu strelil z pokutového kopu kanonier Kylian Mbappé a galským kohútom tak zabezpečil víťazstvo v tejto fyzicky aj psychicky náročnej konfrontácii. Zápas sa totiž niesol v znamení kontroverzií a dokonalej ukážky toho, ako by nemal vyzerať futbal na akejkoľvek scéne, nie dokonca na tej najvyššej.
Už od začiatku zápasu hrali Paraguajčania agresívne a nepríjemne. Súpera faulovali, atakovali a rozpútavali na ihrisku hádky i úplne zbytočné konfrontácie. V priebehu duelu spravili 12 faulov.
Francúzi niektoré situácie zvládali s gráciou, no v iných už nedokázali udržať nervy na uzde ani oni, napríklad na konci zápasu, keď gólman Gill po Mbappém hodil loptu. Napokon skončil európsky celok s 11 faulami.
Ak niekto zápas absolútne nezvládol, bol to uzbecký rozhodca Tantashev. Hráči Paraguaja za svoje intrigánske správanie nevideli jedinú žltú kartu, zatiaľ čo Francúzi rovno tri.
Po zápase sa na neho, ako aj na celý juhoamerický celok, zniesla obrovská vlna kritiky. Bola tu ale osoba, ktorá kritiku adresovala inde.
"Kolonizovaný Kamerunčan, ktorý sa ťažko tvári, že je Francúz, zatrpknutý, arogantný a škaredý."
"Namiesto materského mlieka vyrastal cucaním kokosov."
"Najvzdelanejšie stvorenia, ktoré kedy počúval, boli šimpanzi."
Tieto a ďalšie otrasné a zvrhlé výroky vypustila do éteru paraguajská senátorka Celeste Amarilla. Tá zase raz ukázala svojím správaním na jeden z dosť podstatných problémov dnešnej spoločnosti - vysoko postavené osoby majú pocit nedotknuteľnosti, pocit, že môžu viac než "obyčajní smrteľníci", na ktorých platia zákony inak. Takéto poznámky a myšlienky sú relevantným dôkazom, ktorý by mohol a mal dostať človeka do väzby, keďže sa nejedná len o rasistické urážky, ale začína to hraničiť s podporovaním nenávistných ideológií a násilia (*napríklad jeden z výrokov, ktorý Mbappému adresovala, hovoril o tom, že jediná vec, ktorú Paraguajčania spravili zle, bolo nevyfackanie Mbappého). Táto selfcentrická a zlomyselná osoba ale odmietla prijať zodpovednosť za vlastné rozhodnutia a na odpoveď francúzskeho futbalistu, ktorá bola (vzhľadom na obsah pôvodných útokov) veľmi profesionálne zvládnutá, odpovedala sebe vlastným spôsobom dokazovania moci.
Mbappého odpoveď:
"Madam Celeste Amarilla, ste opovrhnutiahodná osoba, ktorá si nezaslúži okupovať svoju pozíciu. Nereprezentujete Paraguaj, ktorý sa potil vášňou a hrdosťou počas celého turnaja. Prostredníctvom bezohľadnosti a drzého rasizmu ste tieto výkony tímu zatienili, kvôli čomu na nich svet zabudol na úkor Vás. Nikdy nedovolím takýmto ľuďom voľne šíriť rasizmus kdekoľvek vo svete."
Odpoveď senátorky:
"Mal by byť (*Mbappé) opatrný. Dostali sme do väzenia Ronaldinha (*v roku 2020 sa pokúšal dostať na územie Paraguaja s falošným pasom), nemám problém dostať aj jeho. Nech ma nepodceňuje, podám na neho žalobu za sexizmus."
Mbappé z tejto konfrontácie vyšiel mimoriadne vyspelo a za zvládnutie situácie si zaslúži rešpekt. No situácia nám prináša určitú otázku - do akej miery povoľuje spoločnosť týmto "nadľuďom" prekračovať limity bez následkov a kde tieto limity vôbec nastavené sú?
