Divákov v Daejeone čakal posledný osemfinálový duel - a to medzi domácim výberom Južnej Kórey a Talianskom, ktoré bolo jasným favoritom.
Európania sa do tohto duelu prebojovali z druhého miesta zo skupiny s Mexikom, Chorvátskom a Ekvádorom, pričom na postup im stačili štyri body.
Domáci tím prekvapivo ovládol bez prehry svoju skupinu s USA, Portugalskom a Poľskom, no tvrdiť, že to bolo bez kontroverzií, by bolo klamstvom. Najmä výhra nad Portugalskom 1:0 vzbudzovala obrovské pochybnosti o kredibilite rozhodovania. No to, čo následovalo v tomto osemfinálovom strete 18. júna 2002, dovtedy futbalový svet nezažil. Povinnosti hlavného arbitra dostal ekvádorský rozhodca Byron Moreno. Kto toto meno dovtedy nepoznal, po dueli si ho pamätal veľmi dobre.
Prešlo necelých päť minút a prišiel prvý rozporuplný moment. Hlavný rozhodca udelil domácim penaltu po prakticky neviditeľnom kontakte Christiana Panucciho s Seolom Ki-Hyeonom. Gianluigi Buffon si ale svoju svätyňu uchránil a výborným zákrokom tento pokutový kop zlikvidoval. Toto bol ale len začiatok.
Počas zápasu pískal Ekvádorčan veľmi nekonzistentne. Za rovnaký zákrok raz udelil žltú kartu, druhý raz ani nezapískal faul. Zdanlivo sa ale nenechával veľmi rozptyľovať ostrými a prehnane agresívnymi zákrokmi juhokórejského tímu. Keď dostal ku koncu štandardnej hracej doby Paolo Maldini na zemi kopanec do hlavy a rozhodca na to nereagoval, Talianom začala pretekať trpezlivosť.
Po deväťdesiatich minútach bolo skóre bez gólov. Išlo sa na predĺženie, ktoré v tom čase fungovalo na základe pravidla zlatého gólu (*pravidlo zlatého gólu bol systém, pri ktorom gól v predĺžení znamenal výhru pre tím, ktorý ho strelil a okamžité ukončenie zápasu, rovnaký princíp, na ktorom funguje predĺženie v ľadovom hokeji).
V 103. minúte prišlo vylúčenie Francesca Tottiho, ktorý po legitímnom kontakte v šestnástke spadol. Namiesto pokutového kopu ale zinkasoval žltú kartu za simulovanie. Problémom bolo, že to už bola druhá žltá karta v stretnutí, a tak sa porúčal z hracej plochy predčasne.
O sedem minút neskôr sa Damiano Tommasi stal talianskym hrdinom, no asi na tri sekundy. Jeho zlatý gól neplatil kvôli ofsajdu, ktorý tam v skutočnosti nebol, keďže bol zarovno s posledným obrancom.
Všetky tieto rozhodnutia pochopiteľne viedli k enormnej frustrácii talianskych reprezentantov a s ňou spojenou stratou koncentrácie. To vyústilo v zlatý gól na druhej strane, keď sa v 117. minúte trafil Ahn Jung-hwan.
Turnaj tak pokračoval bez Talianov. Južná Kórea sa cez ďalší, neskutočne kontroverzný zápas dostala po penaltách aj cez Španielsko a putovala do semifinále, vôbec ako prvý a doposiaľ jediný ázijský tím v histórii. Tam ale spravodlivosť zobralo do vlastných rúk Nemecko, ktoré konečne túto "krasojazdu" stoplo. Navyše si domáci neurvali ani bronzovú medailu, ktorú im ukradlo prekvapenie turnaja Turecko. Šampionát víťazstvom 2:0 napokon ovládla Brazília práve výhrou nad Nemeckom.
Tuto sa ale Morenov príbeh zďaleka nekončí.
Už tri mesiace po jeho výkone na mundiale mu bolo nariadené pozastavenie činnosti na dvadsať zápasov ekvádorskou federáciou potom, čo v zápase ekvádorskej najvyššej súťaže nesprávne posudzoval časomieru (*pískal skôr/neskôr než vypršal čas, pridával málo minút, nekonzistentný manažment času...*). Samozrejme s tým ale súviseli aj jeho výkony na svetovom šampionáte.
V máji 2003, v treťom zápase po odpykaní svojej suspendácie, dostal po katastrofálne zvládnutom zápase ďalšiu. V zápase tímov Deportivo Cuenca a Deportivo Quito, ktorý sa skončil remízou 1:1, vylúčil hosťom troch hráčov. Táto stopka pre neho bola konečnou, keďže o mesiac ukončil aktívnu kariéru.
Prešlo viac než sedem rokov a v septembri 2010 sa jeho meno objavilo na titulkoch správ opäť. Opäť raz to nebolo nic chvályhodné. Bol totiž prichytený na hlavnom letisku (J.F.K.) v New Yorku pri pokuse o pašovanie šiestich kilogramov heroínu. Za kooperáciu s políciou bol odsúdený len na dva a pol roka, no po 26 mesiacoch ho prepustili. Vrátil sa do svojho rodného Ekvádoru a od tej doby o ňom nepočuť.
________
Hoci nás niekedy VAR štve, v konečnom dôsledku môžeme byť radi, že sa rozhodovanie vo futbale stále posúva. Je tak pravdepodobné, že podobné katastrofy sa už v takejto miere opakovať nebudú.
