Okolnosti jeho úmrtia síce ešte nie sú známe, no prišlo len pár týždňov po smrti jeho starej mamy.
Nikto nič podobné neočakával - veď ešte pred necelým mesiacom v Atlante nastúpil v základnej zostave na majstrovstvách sveta pri remíze 1:1 s Českom.
K tejto udalosti pritom došlo len týždeň potom, čo sme si pripomenuli rok od tragickej fatálnej nehody Dioga Jotu.
Takéto momenty nám pripomínajú jednu vec - niektoré veci sú viac ako futbal.
Život je svojím spôsobom ako futbal - hra, kde každý dostane určité karty a balíček atribútov, ktoré môže využiť, ako uzná za vhodné. Samozrejme, gól dokáže hráč streliť aj po nádhernom individuálnom sóle, no ľahšie sa góly dávajú peknou kombinačnou akciou. A keď raz ukazovateľ vysvieti číslo, ktoré hráč nesie hrdo vzadu na drese, niet cesty späť a zo zápasu je vystriedaný. Zjavne chcel tréner ušetriť jeho sily na ďalšie zápasy.
Lenže v živote to tak úplne nefunguje. Keď v zápase každého z nás príde tá chvíľa, v ktorej budeme musieť zamávať fanúšikom a zísť dole z ihriska, žiaden ďalší zápas už nebude. Všetky súboje budú dobojované, všetky akcie ukončené a v hlave nám počas tých krokov k pomyselnej striedačke nebudú burácať len hlasy všetkých fanúšikov okolo, ale hlasy každej jednej minutej strely či zlého rozhodnutia, či dokonca myšlienky na to, čo by mohlo byť inak, keby sme hrali ešte pár minút. No nikto z nás nikdy nevie, kedy bude vystriedaný...
A presne to je pointou tohto článku. Tak, ako futbal, život samotný je tým najviac nepredvídateľným zápasom, v ktorom dokáže človek hrať. Momentu, kedy budeme vystriedaní, sa netreba báť, treba si užívať momenty, ktoré na ihrisku máme a vydať v nich to najlepšie zo seba.
Odložme teda, prosím, ako spoločnosť i ako jednotlivci, svoje rozdiely a nesúhlasy za postrannú čiaru. Nehľaďme na veci ako politika, vierovyznanie, etnicita či ekonomická situácia, hľadajme to, čo nás spája, náš spoločný tím, rovnakú farbu dresov a rovnaký cieľ. A hoci mi je jasné, že jeden článok či jeho autor spoločnosť nezmenia, každá akcia niekde začínala a každá prihrávka sa počíta do štatistík, ktoré nie sú samozrejmosť. Tak neberme za samozrejmosť samotnú hru aj my. Doba každého z nás je limitovaná a nikto nevie, kedy príde jeho čas, každý dotyk s loptou nás však k tomuto striedaniu posúva bližšie, preto si vážme každého spoluhráča, ktorý je s nami na ihrisku, a nezabudnime tlieskať v stoji tým, ktorí práve odchádzajú z ihriska - veď raz, až na to príde, tak budú hráči i fanúšici tlieskať nám.
