Písal sa 17. august 2005. V Budapešti hrala domáca reprezentácia prípravný duel proti Argentíne. V 63. minúte siahol José Pékerman po striedaní. Z ihriska stiahol krídelníka Lisandra Lópeza a na ihrisko poslal 18-ročného mladíka s obrovským potenciálom. Nikto vtedy netušil, že sa začína jedna z najlegendárnejších ciest histórie medzinárodného futbalu. Tým mladíkom bol totiž Lionel Andrés Messi Cuccittini.
Pri svojom debute sa ale veľmi neblysol. Už dve minúty po svojom príchode dostal za tvrdý lakeť priamu červenú kartu. Zápas napokon Argentína vyhrala 2:1, no Messi by naň najradšej zabudol.
Svoj prvý gól v argentínskom drese vsietil v prípravnom zápase do siete Chorvátov v roku 2006. Naladil sa tak na prvý veľký turnaj a krst ohňom - mundial v Nemecku 2006.
Tam sa už v úvodnom zápase prezentoval vo výbornom svetle. Už v prvom dueli v Hamburgu proti Pobrežiu Slonoviny prepísal históriu len samotným nastúpením - stal sa najmladším Argentínčanom, ktorý si do tej doby zahral na majstrovstvách sveta. Pridal aj gól a pomohol svojmu tímu k víťazstvu 2:1. Na turnaji zaznamenal ešte jednu asistenciu pri výhre 6:0 v nasledujúcom dueli, no z hľadiska štatistík to bolo na tomto turnaji všetko. Argentína napokon vypadla v štvrťfinále, v ktorom ju porazilo po penaltách domáce Nemecko.
Následovala Copa América 2007, ktorú hostila Venezuela. Prišlo prvé zo série mnohých obrovských sklamaní Messiho v reprezentácii. Po skvelom turnaji, v ktorom strelil dva góly a získal ocenenie pre najlepšieho mladého hráča turnaja, prišla krutá, ale zaslúžená porážka 0:3 vo finále s úhlavným rivalom z Brazílie.
Prvé finále Messi vyhral na olympiáde v roku 2008, keď jeho tím v semifinále oplatil Brazílii porážku rovnakým výsledkom 3:0. Vo finále rozhodol gól Ángela Di Maríu o zisku zlata.
Argentínčania cestovali na svetový šampionát do Južnej Afriky s obrovskými ambíciami. Po suverénnej jazde skupinovou fázou to všetko zase stroskotalo v rovnakej fáze turnaja proti rovnakému súperovi ako pred štyrmi rokmi. Nemci si ale tento raz Argentínu doslova podmanili a v Kapskom Meste jej nadelili porážku 0:4.
Veľké sklamanie a koniec v štvrťfinále priniesla aj Copa América 2011. Tentoraz to bol Uruguaj, ktorý vyradil Messiho po penaltách.
Messi sa vo veku 24 rokov stal kapitánom reprezentácie. Už v tejto pozícii tak cestoval so svojím tímom na mundial 2014 do Brazílie s jasným cieľom - priniesť domov prvý titul majstra sveta od roku 1986. Argentína zažívala spektakulárny, ale mimoriadne odbojovaný turnaj. Začalo to ziskom plného počtu bodov v skupine, no každý zápas skončil výhrou o gól. V rovnakom trende pokračovala aj vyraďovacia fáza - v osemfinále to bola výhra 1:0 po predĺžení nad Švajčiarskom, v štvrťfinále výhra 1:0 nad Belgickom a v semifinále po bezgólovej remíze vyradenie Holandska po penaltovom rozstrele. V každom zápase držal juhoamerický celok nad vodou jeden faktor - Lionel Messi. Razom tak stál Messi ako kapitán pred bránami histórie. Pôsobilo to až neuveriteľne poeticky - finále proti nemesis z Nemecka, ktoré Argentínu vyradilo predchádzajúce dva turnaje, konajúce sa na najväčšom štadióne odvekého rivala z Brazílie. No Messi sa zase raz nedočkal. Zápas skončil 0:0. V predĺžení rozhodol jediný moment - volej Götzeho v 113. minúte. Štvrtý titul tak získalo Nemecko.
Ešte krutejšie skončila Copa América o rok neskôr. Argentína prehrala vo finále opäť. Po bezgólovej remíze ju v penaltách v domácom prostredí udolalo Čile.
V roku 2016 Copa oslavovala storočnicu, a tak sa konal výročný turnaj, ktorý hostili Spojené štáty americké. Výsledok? Úplne identický ako ten pred rokom. Argentína vo finále podľahla Čile po bezgólovej remíze až v penaltách. Messi tú svoju nepremenil.
Tri porážky vo finále za tri roky Messiho zlomili natoľko, že v roku 2016 ukončil reprezentačnú kariéru.
Svoje rozhodnutie si ale rozmyslel a do reprezentačného dresu sa vrátil, aby tomu dal posledný pokus. Argentína však na svetovom šampionáte v Rusku odohrala jeden zo svojich najhorších turnajov za poslednú dobu a skončila už v osemfinále na lopate Francúzov.
Messi ale opäť kariéru neukončil. A mohol za to jeden muž a jedno rozhodnutie. Jorge Sampaoli odstúpil z pozície trénera národného tímu a dočasne tam nastúpil dovtedy neskúsený a neostrieľaný tréner. Jeho meno je Lionel Scaloni.
Ten priniesol do tímu celkom novú filozofiu. Nebolo pre neho dôležité hrať atraktívny futbal, ale vyhrávať. Nezaujímali ho individuálne štatistiky, žiadal, aby hráči pre seba vzájomne na ihrisku nechali všetko. A táto filozofia začala tvoriť niečo zvláštne.
Na turnaji Copa América, ktorý hostila v roku 2019 Brazília, skončila Scaloniho družina na treťom mieste. V tíme ale bolo vidno niečo, čo mu chýbalo už veľmi dlho - vášeň, emóciu a túžbu.
Scaloni to vedel, spravil škrty, zmenil formáciu, nakombinoval tím tak, že v ňom boli ostrieľané hviezdy, ale i mladícka dravosť a spravil z neho výborne fungujúci mechanizmus. Skúška odolnosti mala prísť o dva roky.
Z dôvodu pandémie hostila celý turnaj opäť Brazília. Argentína tak nehrala na domácej pôde, aj keď to tak bolo pôvodne plánované.
No to nebolo prioritou - bielomodrí išli do turnaja s jasným poslaním.
V skupine zo štyroch zápasov zvíťazili tri, remízovali len s Čile. Cesta turnajom pokračovala postupom cez Ekvádor v štvrťfinále po hladkom víťazstve 3:0 a následnou semifinálovou drámou, v ktorej zvládla Argentína rozstrel proti Kolumbii. Messi stál opäť pred bránami finále a po siedmich rokoch opäť sústredil všetku svoju túžbu na najväčší brazílsky štadión a dominantu Ria zvanú Maracanã. A konečne to dokázali. Tak, ako v Pekingu na olympiáde, strelil jediný gól zápasu Di María. Argentína sa vzoprela osudu. Messi to dokázal. Buenos Aires konečne utieklo spod tmavého mraku nekonečného prívlastku takmer. Scaloni postavil mechanizmus, ktorý fungoval presne tak, ako mal. Bol ako skladačka - skúsenosti Messiho a Di Maríu, dravosť De Paula a Molinu, mentalita Emiliana Martíneza v bráne a mladá krv Julián Álvarez. Tieto dieliky v kombinácii s vynikajúcim vyladením nastavenia započali novú zlatú éru argentínskeho futbalu.
Na svetový šampionát do Kataru v zime 2022 cestovala iná Argentína, konkrétne teda tá verzia, ktorá bola neporazená 36 zápasov v rade. No v prvom zápase prišla obrovská facka - šokujúca porážka 1:2 proti Saudskej Arábii. Práve tá však donútila Argentínu hrať mentalitou, ktorou nehrala možno nikdy predtým - teraz alebo nikdy. Všetci totiž veľmi dobre vedeli, že akákoľvek ďalšia strata je nemožná. Na ihrisku to bolo vidno. A na výsledkoch tiež. 2:0 nad Mexikom. 2:0 nad Poľskom. Prvé miesto v skupine a postup do osemfinále. 2:1 nad Austráliou. 3:2 po penaltách nad Holandskom v jednom z najslávnejších zápasov histórie majstrovstiev sveta. 3:0 nad Chorvátskom. A razom bol z tímu, ktorý bol klinicky mŕtvy, tím vo finále. Štadión v Lusaile sa stal dejiskom duelu Argentíny a Francúzska. Išlo o to najcennejšie, čo sa vo futbale dá dokázať - titul majstra sveta. A teda, tento stret bol najlepším finále v histórii mundialov.
V 23. minúte premenil Messi penaltu a poslal Argentínu do vedenia. V 36. minúte Di María zakončil ukážkový protiútok gólom, ktorý navýšil vedenie na 2:0. Francúzsko bolo bezbranné, no len do momentu, kedy sa prebudil démon, ktorý odmietol tento zápas pustiť. Mbappé dvomi gólmi za 2 minúty v 80. a 81. minúte duel vyrovnal. Následovalo predĺženie. V 108. minúte Messi vrátil Argentíne vedenie. No na prahu útesu porážky Mbappé zase odmietol z tohto útesu zoskočiť a z pokutového kopu vyrovnal na 3:3. A v 121. minúte prišiel moment, keď sa Messimu a všetkým priaznivcom Argentíny zastavilo srdce. Randal Kolo Muani išiel na Martíneza úplne sám. Poslednou strelou v zápase mohol obrátiť osud vo svoj prospech. Zlyhal. Martínez predviedol zákrok, ktorý mu navždy zaistil miesto medzi nesmrteľnými. Po predĺžení sa tak za stavu 3:3 šlo na penaltový rozstrel. V ňom sa mýlili len dvaja strelci - Coman a Tchouaméni. Gonzalo Montiel premenil rozhodujúcu penaltu prízemnou strelou do protipohybu Llorisa a porazil prekliatie druhého miesta. Messi bol majstrom sveta.
Hegemónia Argentíny pokračovala víťazstvom vo Finallisime 3:0 proti Taliansku a obhajobou titulu Copa América v roku 2024. Bolo tak jasné, že svetový šampionát 2026 v Severnej Amerike bude pre Messiho posledný tanec.
Argentína nepodávala presvedčivé výkony. Nebola sebeistá. No opäť tu bol faktor Messi, ktorý strelil prvých päť gólov svojho tímu na turnaji. Svoju skupinu síce Argentína ovládla bez straty bodu, no vo vyraďovacej fáze to bol príbeh veľmi podobný tomu z Brazílie spred dvanástich rokov. Vydreté víťazstvo 3:2 nad Kapverdami, neuveriteľný obrat z 0:2 na 3:2 proti Egyptu, víťazstvo 3:1 po predĺžení nad Švajčiarskom a ďalší senzačný obrat v úplnom závere na konečných 2:1 proti Anglicku. Messiho posledný zápas za reprezentáciu tak už navždy ostane finále majstrovstiev sveta. Lenže skončilo presne tak, ako v roku 2014. 1 gól v predĺžení po bezgólovej remíze. Španielsko turnaj zaslúžene ovládlo, keď vo finále porazilo Messiho Argentínu 1:0. Messi sa tak s reprezentáciou rozlúčil nesmierne symbolicky - druhým miestom, ktoré ho sprevádzalo celú kariéru.
Nezáleží na tom, či ho považujete za najlepšieho hráča histórie, vidieť Messiho hrať za reprezentáciu bola obrovská česť. Bola to veľkolepá ukážka toho, čo sa dá dokázať, ak sa niekto odmietne vzdať. A bol to náramný exemplár toho, keď sa niekto stane nesmrteľným. A Lionel Messi sa za nesmrteľného bude právom navždy považovať.
