*na úvod jasne klarifikujem, že zmysel tohto článku nie je nikoho uraziť ani zosmiešniť. Voči žiadnej z menovaných osôb nemám záujem podnecovať akúkoľvek nenávisť. Zároveň žiadnu osobu využívajúcu akúkoľvek ponúknutú službu daných subjektov nesúdim, keďže sa jedná o vec hodnú uváženia každého jedinca individuálne. Článok je publikovaný rýdzo z môjho osobného presvedčenia a pohľadu na problematiku.
Free spiny, kurzové stávky, tickety, tipy, free bety či zvýhodnené vklady... toto všetko sú frázy, ktoré sa objavujú počas posledného mesiaca snáď aj z chladničky. Heslá typu "komunita tipérov" sa stali materiálom na nočné mory a mám obavy, že po príchode na toaletu ma osloví bohyňa šťastia a výhier s ponukou na výhodný ticket.
Toto je samozrejme zľahčený opis situácie, ktorá sa ale takto zľahčene brať nedá. Tou je saturácia a frekventovanosť reklám a propagačných, či už zvukových alebo vizuálnych, materiálov ospevujúcich tú a tú stávkovú kanceláriu...
Je pochopiteľné, že stávkovanie patrí k športu, že sa jedná o sponzorov, ktorí do vysielania, ako (v mnohých prípadoch) aj do samotných športovcov vrazia nemalé peniaze, ale tento fenomén nám prerástol cez hlavu do neúnosnej miery.
Ono nie je úplne ťažké nechať sa zlanáriť víziami toho, aké je to všetko výhodné: získaním vstupného bonusu zadarmo, vrátením prvého vkladu, realizáciou úvodnej stávky bez rizika a podobnými benefitmi, ktoré sú ale neustále len takou polovičnou pravdou, keďže ich poskytovatelia akosi zabudnú spomenúť, že na získanie týchto výhod musíte najprv splniť určité podmienky. Razom teda ten vstupný bonus zadarmo stojí 40 eur, ktoré najskôr musíte vložiť na účet. A tá stávka bez rizika platí len do určitej sumy...
Hlavným problémom ale vôbec nie sú tieto nie úplne presné formulácie v reklamách, ale spôsob, akým sú tieto reklamy nastavené. Ony totiž ľudí k hazardu vyslovene lákajú. A ak je jedna myšlienka, ktorú má na začiatku každý jeden človek, ktorý kedy išiel stávkovať či vložil peniaze na gambling, je to "ostatným to síce nevychádza, no ja som iný, ja na tom zbohatnem." Po 2-3 stávkach príde krutá realita, keď nevyšiel kurz 1.02, pretože Malta vyhrala nad Fínskom alebo nevyšiel kurz 7, pretože tím dostal gól v 95. minúte. Potom jedna stávka vyjde, pričom pocit výhry je okamžite sprevádzaný sebavedomými myšlienkami o tom, ako to teraz už bude vychádzať všetko. Preto suma hneď putuje na ďalší zápas, ktorý nevyjde a razom je pretočených 50 eur, preto sa na účte objavia ďalšie. A ďalšie. A ďalšie. A časom sa túžba zbohatnutia zmení len na túžbu, aby sa vložené peniaze vrátili späť. Zrazu sa mení percepcia hry - už hlavnou príčinou stávkovania a točenia automatov nie je zbohatnutie, ale získanie finančných prostriedkov utopených v tejto mašinérii naspäť. A tak vznikne začarovaný kolobeh, ktorý jedinec nie je schopný zastaviť, pokiaľ to buď neskonví radikálne alebo zle.
Preto sa mi v hlave vynára niekoľko otázok:
•Prečo propagujeme mladistvým niečo, čo pôsobí tak výhodne, no v realite to nemá pridanú hodnotu do života a spôsobuje to len ujmu, či už psychickú alebo finančnú?
•Prečo majú za potrebu figurovať detské športové vzory ako Marek Hamšík alebo kulinársky profesionál, ktorý nemá so športom nič spoločné, Martin Novák v propagačných spotoch takýchto spoločností? Naozaj pri všetkých projektoch a akciách, s ktorými sú takéto osoby prepojené, nie je dostatok financií, a to až na takúto úroveň?
•Prečo sme schopní ako spoločnosť v čase ekonomických ťažkostí a neistoty spustiť viac než 1,5 miliardy eur za jeden rok (rok 2025) na stávkovanie a činnosti spojené s gamblingom?
•A na záver, prečo je tak ťažké uvedomiť si, že týmto spôsobom sa nedá zbohatnúť, pretože to nie je boj jednotlivca so šťastím, ale so systémom a algoritmom, ktorý je vopred nastavený tak, že sa vyhrať nedá?
Aký máte na vec názor? Pokojne sa on podeľte v diskusii.
