reklama

Cesta do Holandska

Moj prvý blog

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Keď som sa dozvedel že budem pracovať v Holandsku a na cestu som mal k dispozícii svojho Peugota 306, tak som vedel že to bude zaujímavá cesta.

Bol to 20 ročný amatersky-upravený sedan v ktorom bola jazda hrozná.

Monštrum 306
Monštrum 306 

Keď som sa odhodlal na túto skúšku vytrvalosti. Tak som kufor napakoval taškami, natankoval plnú nádrž a vyrazil.

Samozrejme tak staré auto nemalo žiadnu výbavu. Keď som sa zmieril s riadením, ktoré sa spravalo ako by bolo pribetonované, vynorili sa ďalšie "super úpravy ".

Žiadna klimatizacia a žiadny výkon. Mal som 20 rokov, takže výfuk bol spravený z prázdnej rúry a davalo pri 130km/h, plných 120db. O komforte sa nedalo v žiadnom prípade ani hovoriť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vyrazil som na cestu a predomnou sa nachádzalo 2000 kilometrov čierneho asfaltu. Do uší mi hrala dunivá hudba a moj neznesiteľný výfuk. V duchu mi behali myšlienky, ako na nemeckých dialniciach rozvášnim mojich pôvodných 65 koní. Keď som sa stačil ešte viacej zamyslieť tak ma predbehla škoda rs.

Moja vrodená antipatia k tejto značke ešte viac narástla, pretože ma predbehla 😠. A to keď, ťa predbehne auto je pre každého muža prejav slabosti.

Rozmýšľal som nad touto značkou a prečo ju nemám rád. Prečo značka akou je škoda neostala pri svojej pôvodnej konštrukcií? Ktorá má motor v zadu a zadokolku? Prečo v tejto dobe preplňovaných 8 valcových hyperaut z nekonečno veľa koňmi, nevyrába firma Škoda auto zo zadným pohonom a motorom v zadu? To ja asi nevyriešim ale nebol by to až tak zlý nápad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po niekolkých 800 km, keď ma predbiehal asi úplne kazdý, som sa dostal na nemeckú dialnicu. Moj úsmev trochu zamrzol ked som sa dostal na rychlosť 145km/h. Volant sa mi začal triasť viac ako som bol zvyknutý, riadiaca páka tiež nevyzerala že už spĺňa svoju funkciu. Skôr mi pripomínala ženský pracovný nástroj na osamelé chvýle. Ale to ma nezastavilo.Plyn som mal stále na podlahe a rúčka sa dvýhala rychlosťou zvetrávania skaly. Konečne som sa dočkal maximalnej rychlosti 165km/h. Moja riť vyzerala ako strúčik cesnaku. Myslel som si, že moja palubná doska ktorá bola podotýkam z plastu sa pomaly rozpadá. A po príchode do cieľa ju budem vedieť uložiť do malej škatule. To ma neodradilo a tak som sa rozhodol pre obiehajúci manéver.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Istou rukou som zapol bočný blinker, vošiel som do prostredného pruhu. Z odhodlaním predbehnúť aspoň jedno lepšie auto, som vošiel do rýchleho pruhu. Dostal som sa vedľa Porsche 911. Pravidlo pri takomto manévre je pozrieť sa zlovestne na svoju obeť a škerit sa. Ale pri mne to vyzeralo dosť komicky. Auto a ja sme sa nekontrolovane triasli. Kým som sa dostal tak ďaleko aby som videl šoféra, prešlo asi pol storočia. Takže keď som sa z roztrasenou hlavou na neho pozrel, a ten blažený pocit že predbieham auto, ktoré je ikonou značky Porsche,  pokorý moj omlátený rokmi zničený peugeot. Na krátky okamih som aj veril, že to dokážem. Potom prišla chvýľa ktorej som sa bál. Šofér si všimol o čo sa pokúšam, zaradil asi treti prevodovy stupen a zmyzol v oblaku dymu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z pocitom sklamania a zahanbenia som sa vrátil do pomalého pruhu pre zúfalcov a pokračoval v jazde. Po rozume mi nebehalo nič iné než, zakopte ma dakde pod zem na neoznačenom mieste a nech už ma nikdy nikto nevidi.😭 Od hanby by som sa aj prepadol pod zem.

S týmto pocitom som prešiel do Holandska. Pár kilometrov od Amsterdamu moje auto začalo vydávať podivnejšie zvuky, než na aké som zvyknutý. Po zástavke na čerpaciej stanici, som zistil že moje brzdové platničky doslúžili. Ja z minimálnym finančným rozpočtom, milión kilometrov od domova. Som pokračoval v jazde.

Od tej čerpaciej stanice po cieľ som sa stal veľmi pobožným človekom. Každý kilometer som sa modlil aby mi nepraskol kotuč a ja neskončil v priekope.

Predomnou sa skrývalo posledných 15 kilometrov a v hlave mi behala myšlienka, ako vystupujem z auta a bozkávam zem. Dočkal som sa! Zaparkoval som pred veľkým tehlovým domom a prisahal, že do tejto neriadenej strely už nesadnem.

Vytrasený ako Detva cigareta a z nervami v koncoch som živý v Holandsku. Ak možem Vám poradiť, nekupujte si lacnejšie a bez žiadnej výbavy auta, keď máte pred sebou tisíce kilometrov. Lebo pamätajte, Vy vtom budete sediet. Ten čas, čo ste strávili strachom o život a tie nervy,  Vám nikto nevrati. Z pozdravom Filip Balint.

Filip Balint

Filip Balint

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  7x

Mám rad srandu. Neviem sa správať vo vážnych situáciách. Keď pri mne niekto začne plakať, ponúknem mu zubnú pastu. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu