Morálka v umení a k tomu vkliesnená v tejto dobe, dobe euroamerického konzumného života, dobe markantne narastajúceho technického vývoja, dobe gigantických biznisových spoločností a iných faktorov ovplyvňujúcich umenie je skúšaná a často aj vyvrátená rôznymi excesmi moderného umenia.
Môže najmä zato hlavne človek, ktorý sa v minulosti odpútal od všetkých smerov, ktoré im zadávali pravidlá „ hry “. No hlavne treba uznať, že aj napriek tomu bolo umeleckých diel s nahotou či inými pohoršujúcimi znakmi neúrekom. A predsa to nikomu neprekážalo! Takýmito a mnohými inými dielami sme my ľudia postupom času otupeli a mám pocit že nás už nás nič nedokáže prekvapiť , ale ako sa vraví nikdy nehovor nikdy. Z príkladov moderného umenia sedemdesiatych rokov, ktoré šokovalo je napríklad S. Brisley v londýnskej galérií strávil niekoľko dní vo vani, kde vo vode plávali zvieracie vnútornosti. Ale toto je iba jeden z mála príkladov, ktoré šokovali.
Ale jeden výrok na otázku Čo je umenie? Ma fascinoval a znie takto: „ Umenie je jednak citlivý seizmografom duchovnej klímy spoločnosti. “
Vzťah muža a ženy je základným vzťahom v Cirkvi, ktorá sa z tohto vzťahu skladá tak ako rastlina z buniek. Mnohé médiá píšu a hovoria o dobe, kde prevláda umenie homosexuálov a feministiek, no podľa mňa nie je tomu tak.
Určite každý z vás počul o tom, že vo Veľkej Británií nesmú pedagógovia oslovovať jednotlivých rodičov detí ako mama a otec, kvôli diskriminácii tých detí, ktoré majú rodičov v registrovanom partnerstve. Áno viem je to veľká absurdita, ale my s tým nič bohužial neurobíme.
V rôznych odvetviach umenia sa vzťah muža i ženy vyobrazuje inak. Nedávno som bol na jednom divadelnom predstavení, ktoré ma inšpirovalo niektorými scénami, ktoré boli síce trochu pikantnejšie, ale humorne podané a veľmi verne kopírovali scény z bežného života, a preto môžem podľa vlastného úsudku povedať, že mi to nijako nepripadalo v rozpore s morálkou alebo s etikou, pretože autor chcel vyjadriť holý fakt. Fotky patria tiež do môjho repertoára obľúbených umeleckých odvetví. Nedávno som si prezeral nejaké fotky, ktoré hraničili s etickým zmýšlaním kresťana ( no iba v úmysle získať prehľad a vlastný názor ). Mnohé umelecké akty sú podľa mňa moderné antické obrazy na fotopapieri prikreslené nejakými efektami alebo filtrami, avšak zámer je iný ako v antike. Líšia sa tým, že v antike išlo o poukázanie dokonalosti tela a ducha, ale v tejto dobe nejde o žiaden umelecký zámer, ale o obyčajný biznis, čo sa dobre predáva ako je mi známe a možno aj vám nahota sa jednoducho dobre distribuje v rôznych formách, napr. ako porno ( na internete ) alebo akty ( galérie a ateliére ).
Taktiež mám veľmi rád hudbu a počúvam široké spektrum žánrov a občas sa mi dostane do rúk od kamarátov pieseň s vulgárnym textom alebo témou, ktorá buď spomína ženy ako nejaký prostriedok na uspokojenie mužských pudov alebo ako bábku, na ktorú treba iba nakričať kvôli upratovaniu ( aj keď to druhé iba zriedka ). Takéto piesne sa mi zdajú nehumánne a nemorálne. Existuje i mnoho takýchto iných príkladov v rôznych odvetviach umenia, ale tieto sa ma najviac bytostne dotýkajú alebo sa podľa môjho názoru zdajú za najpodstatnejšie v tejto dobe pre mladého človeka v mojom veku.
Vo všetkých dielach a odvetviach ide autorovi o estetiku a možno podaktorým aj o morálne spracovanie. Preto odsudzujem umelcov, no nie ich charakter ako obyčajného človeka za to, že im ide občas skôr o estetiku ako o etiku.
Prečo ich neodsudzujem ako občanov?
Každý umelec je ako rozpoltená osobnosť, jedna je ako občan, ktorý má práva a povinnosti a druhá je tvorivá plná fantázie. Preto aj keď tvorí nesmie zabúdať, že je občanom a dobré umelecké dielo sa tvorí správnymi otázkami, či už v obraze alebo literatúre a vlastne si musí dávať pozor na to, čo píše.
A na záver ešte jedna téma, ktorá má súvis so vzťahom muža a ženy.
Prirodzene naša populácia je zložená zo žien a mužov a tým od nás zavisí ako sa k sebe správame. Od toho sa vyvíja umenie, ktoré berie za príklad aj naše vzájomné vzťahy. Pokračovaním tejto reťaze sa dostaneme na samotný koniec, ktorý je o tom ako vnímame umenie. Väčšina ho nevníma, jedna polovica menšiny ho vníma, tak ako bolo vymyslené a druhá polovica si ho vysvetľuje posvojom, ktorá sa ešte delí na tých, ktorý sa dajú opraviť na pravú mieru a tých, čo sú heretici a za žiadnu cenu si nechcú priznať zlé vysvetlenie.
Tá posledná skupina je skupina tápajúcich vo tme hlavne tá druhá skupina, ktorá nemajá chuť priísť do cieľa, pretože majú potešenie a blažený pocit z blúdenia. Použijem k tomu ďalší citát z článku Andreja Boteka: „Opustili sme jednu cestu a ocitli sme sa v spleti labyrintu, v ktorom pociťujeme rozkoš z blúdenia. Už nie je rozhodujúce, či dospejeme do cieľa. Cesta prestala byť dôležitá tým, že niekam vedie, stáva sa zaujímavou výlučne pre zážitky, ktoré sprostredkuje.“
A na zhrnutie len chcem povedať pár viet. Umenie a vzťahy medzi ženou a mužom sú podstatné veci tak isto ako ekologickejšie riešenia, kvôli globálnemu oteplovaniu a ozónovej diere. Umenie! Začnime si ho všímať a napomeňme umelcov, ktorý tvoria iba pre estetiku nech vložia trochu duchovna, aby to malo zmysel! Vzťah muža a ženy! Skúsme my muži byť k ženám prívetivejší mať k nim úctu tak ako mali praľudia, ktorý to dávali najavo na jaskynných maľbách, aby sa aj v tejto dobe mohli matky s deťmi zobrazovať ako niečo plné života a energie.
