ÚVOD
Neľahko sa mi na toto hľadalo niečo, o čo by som sa oprel. Nakoniec som našiel jeden článok a zopár ľudí, čo by mi na túto otázku zodpovedalo. Síce v tom článku som nenašiel žiaden hlbší význam, ale bol mi smerníkom akoby to vyzerať nemalo. Bolo to notorické opakovanie myšlienky o tom, aký obrovský zážitok si z toho manželia odnesú. Niežeby som túto ideu zavrhol, ale nie vždy je to pravé. O pár riadkov som sa ďalej dočítal, že je to oslava spoločného života. A toto je miesto, kde sa rozchádzajú názory.
Kde si zmyslel ?
Ak má svadobná cesta, ktorá trvá zhruba jeden týždeň, byť oslavou právoplatného spolunažívania dvoch osôb, neskôr by sme sa mohli dočkať ďalšieho zle sa odvíjajúceho manželstva. Prečo? Svadobná cesta má byť len akýmsi impulzom či inšpiráciou ďalej a nie oslavou zväzku. Oslavou posvätného zväzku je samotný zväzok, čiže každodenné spolunažívanie s manželským partnerom. Samotná svadobná cesta má ako taký zmysel.
A tu sa chcem povenovať zmyslu. Z opýtaných zdrojov, keďže ja s tým ešte skúsenosti nemám, sa mi dostalo nasledovnej odpovedi: „Boli to chvíle strávené s človekom, ktorý je mojou doživotnou oporou." A keď to vyjde z úst mojej mamy znelo to mohutnejšie ako než prílivová vlna oceánu.
Toto je podľa mňa ten správny pohľad na tému.
Kedy je ten správny čas ?
Ako miništrant som zažil svadby počas všetkých ročných období. Medzi Vianocami a pôstom alebo taká tajnejšia svadba posledný decembrový týždeň v treskúcej zime či v polovici júla v najväčších páľavách, kedy kostol poskytoval ekonomicky výhodnú klimatizáciu. Z toho vyplýva, že sa cez zimu asi ťažko zháňa dovolenka pri mori, či v lete sa ísť lyžovať. Preto treba voliť správny čas podľa ceny (či je v destinácii sezóna alebo nie), podľa dopytu (či je voľno) alebo podľa zamestnávateľa( či mi poskytne dovolenku).
Tieto faktory najviac ovplyvňujú prečo ísť inokedy. Samozrejme, že počasie je ďalším faktorom. Dokážeme si ho pozrieť ešte pred tým ako sa vydáme na cestu. Ale nie vždy to platí a predpovede na takú dlhú dobu vopred nezaručujú maximálnu spoľahlivosť. Ale nikde nie je napísané, že sa musí ísť na svadobnú cestu hneď po svadbe. Myslím, že je to normálne a nikto tým nebude vytŕčať z davu, ak sa manželia rozhodnú pre inú chvíľu z rôznych dôvodov (dieťa na ceste , financie).
Kam sa vybrať ?
Cestovné kancelárie nás bombardujú cenovými i zároveň exotickými ponukami počas zimnej i letnej sezóny. Teraz so svetovou finančnou krízou to je pre ne horšie, ale badateľný
rozdiel som ešte nespozoroval. Inak viete , že Slovensko má svoje more? Že nie?! Pojem slovenské more sa používa na Jadranské more, ktoré býva každoročne doslova okupované slovenskými turistami. Je to jedna z tých klasických dovoleniek pri mori, ktoré nie sú veľmi drahé, lokalita nie je ďaleko a prostredie príjemne vyzerá (vlastná skúsenosť). No nie každý na to má. A preto sa zvyknú zaužívať svadobné cesty typu fakultatívneho výletu po jednom z európskych veľkomiest, ktoré vedia byť často romantickejšími miestami pre novomanželské páriky. Veď aj taká chôdza je zdravšia ako škvarenie sa na slnku.
Ale koľko ľudí, toľko chutí. Niekde som sa na internete pri mojom bádaní na túto tému čítal, že celkom vhodná je aj svadobná cesta do Disneylandu. Autora tohto textu asi nenapadlo, že sa rozpráva o svadobnej ceste a nie o rodinnej dovolenke. Totiž nepoznám jediný rozumný dôvod, aby novomanželia šli zo seba vytriasť dušu na nejakých predražených kolotočoch. Do úvahy by to pripadalo vtedy, ak by bolo na svete už predmanželské dieťa a šli by s ním.
Ale to by skôr vyzeralo na rodinnú dovolenku a nie ako svadobná cestu.
Čo tam ?
Koniec koncov taká cesta dvoch ľudí spojených v jedno by mala vyzerať distingvovane. Ciele si každý určí sám podľa vkusu, ale isté hranice vhodnosti treba vedieť. Určite nejaký romantický párik na prechádzke po Viedni nezačne bezhlavo naháňať Interspaar (potraviny typu TESCO) a nakupovať. Ale taká romantická prechádzka po Champ´s Elysee alebo prehliadka historickej Viedni je už iná úroveň a určite to v človeku viac zanechá.
Záver
A na záver len toľko. Neberme svadobnú cestu ako nutnosť bez, ktorej to nemôže fungovať. Ide to i bez nej a často aj lepšie ako s ňou. Je len akýmsi pomocníkom. A keď už sa pre ňu rozhodne nestavajme ju na jej predmetoch, ale na osobe, s ktorou ju trávime a ktorá si bude vedieť pri vybavení toho miesta spojiť tiež aj našu tvár s tým miestom či chvíľami tam strávenými.
