Na prvý pohľad môže projekt Prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky znieť ako rozumná investícia do energetiky.
Keď je elektriny dostatok, voda sa prečerpá z dolnej nádrže do hornej. Keď je elektrina potrebná, pustí sa späť cez turbíny a začne ju vyrábať. Celý systém funguje ako obrovská batéria.
Problémom nie je samotná technológia.
Problémom je, že ako dolná nádrž má slúžiť vodárenská nádrž Málinec. Teda zdroj pitnej vody pre desaťtisíce ľudí v Novohrade a na juhu Slovenska.
Nejde o obyčajnú nádrž
Málinec nebol vybudovaný preto, aby sa stal súčasťou obrovského energetického experimentu. Jeho hlavnou úlohou je zásobovať ľudí pitnou vodou.
V prvej etape má mať elektráreň výkon 600 MW, neskôr sa môže rozšíriť až na 2 400 MW. Odhadované náklady dosahujú približne 1,8 miliardy eur.
Hovoríme o obrovskom projekte. O novej hornej nádrži, tuneloch, cestách, elektrických vedeniach, ťažkej technike a pravidelnom presúvaní veľkého množstva vody.
Štát chce do tohto projektu zapojiť nádrž, z ktorej ľudia pijú.
Naozaj sme sa dostali do bodu, keď musíme vysvetľovať, prečo to nie je dobrý nápad?
Územie je chránené. Napriek tomu tam prišla vrtná súprava
Územie plánovanej hornej nádrže sa podľa oficiálnych podkladov nachádza v treťom stupni ochranného pásma vodárenského zdroja Málinec.
Takéto pásmo má chrániť kvalitu a zdravotnú bezpečnosť pitnej vody. Bežný človek tam nemôže robiť čokoľvek. Môže naraziť na obmedzenia pri stavbe, výrube stromov, hospodárení alebo používaní látok, ktoré by mohli ohroziť vodu.
Tieto obmedzenia majú svoj dôvod. Pitná voda je dôležitejšia než záujem jednotlivca.
Ako je teda možné, že keď príde štát s miliardovým projektom, tieto pravidlá odrazu neplatia?
Práve v týchto dňoch sa tam objavila vrtná súprava určená zrejme na geologický prieskum. Miestni obyvatelia sa podľa informácií priamo z lokality rozhodli územie chrániť osobne. Organizovali hliadky, zostávali na mieste a kontrolovali, čo sa tam deje. Napokon dosiahli, že vrtnú súpravu z miesta odviezli.
Rozumiete? Miestni obyvatelia sa rozhodli oblasť chrániť osobne.
Nie preto, že nerozumejú potrebe elektriny.
Preto, že rozumejú významu vody.
Je zarážajúce, že strategický zdroj pitnej vody dnes nechráni predovšetkým štát, ale hŕstka ľudí, ktorí si kvôli tomu musia organizovať vlastné hliadky.
Ak musia občania vlastným časom a prítomnosťou brániť vodárenský zdroj pred projektom presadzovaným štátom, niečo je veľmi zle.
Malo by to byť varovaním pre nás všetkých.
Ak musí občan v ochrannom pásme rešpektovať prísne obmedzenia, štát nemôže očakávať, že verejnosť bez otázok prijme vrtné súpravy, ťažkú techniku, tunely, nové cesty a napokon obrovskú energetickú stavbu.
Pravidlá ochrany vody nemôžu byť prísne pre obyvateľov a pružné pre štát.
Práve štát má ísť príkladom. Má postupovať opatrnejšie než ktokoľvek iný, pretože nerozhoduje iba o jednom pozemku. Rozhoduje o zdroji pitnej vody pre celý región.
Keď ľudia vo dne aj v noci hliadkujú pri vrtnom zariadení, nie je to obraz fungujúceho dialógu medzi štátom a verejnosťou.
Je to obraz stratenej dôvery. A obrovskej arogancie moci.
Najskôr rozhodnutie, potom otázky
Vláda už projektu priznala štatút významnej investície. Takýto režim posilňuje postavenie investora a môže viesť až k vyvlastňovaniu pozemkov.
Bezpečnosť vody pritom stále nebola úplne a nezávisle preukázaná.
Máme plány, sľuby, pripravované štúdie a ubezpečenia. Nemáme však definitívnu odpoveď na jednoduchú otázku:
Čo pravidelné prečerpávanie a roky výstavby urobia so zdrojom pitnej vody?
Štát si najskôr vytvoril nástroje, ako projekt presadiť. Až potom chce skúmať jeho následky a presviedčať ľudí, že sa nemajú čoho obávať.
Takto sa zodpovedná vláda nespráva.
Najskôr sa má preukázať bezpečnosť. Potom sa má rozhodovať.
Pri Málinci vláda postupuje opačne.
Prečo práve zdroj pitnej vody?
Slovensko potrebuje stabilnú energetickú sieť. To však neznamená, že každý energetický projekt je automaticky správny bez ohľadu na miesto, cenu a riziká.
Elektrinu dokážeme vyrábať rôznymi spôsobmi. Energiu možno ukladať pomocou viacerých technológií. Prečerpávaciu elektráreň možno posudzovať aj v inej lokalite alebo s vodným okruhom oddeleným od vodárenského zdroja.
Pitnú vodu však nevieme jednoducho nahradiť.
Prečo teda vláda presadzuje práve riešenie, pri ktorom sa riziko prenáša na vodu a ľudí v jednom z chudobnejších regiónov Slovenska?
Prečo nepredložila poctivé porovnanie iných lokalít a riešení?
Prečo máme podstúpiť takéto riziko pri projekte za približne 1,8 miliardy eur?
Komu bude projekt slúžiť a kto bude znášať jeho následky, ak sa niečo nepodarí?
A prečo sa od obyvateľov očakáva, že budú veriť tým istým ľuďom, ktorí o projekte rozhodujú bez ich dôvery?
To nie sú otázky odporcov pokroku. To sú základné otázky zodpovedného hospodárenia so životne dôležitým verejným zdrojom.
Voda musí mať prednosť
Žijeme v čase klimatickej zmeny, dlhších období sucha, extrémnych horúčav a čoraz menej predvídateľných zrážok.
Voda bude stále vzácnejšia.
Zodpovedný štát by preto mal vodárenské zdroje chrániť ešte prísnejšie. Mal by opravovať vodovody, znižovať straty, chrániť povodia a pripravovať krajinu na obdobia sucha.
Namiesto toho chce k existujúcim klimatickým rizikám pridať ďalšie riziko, ktoré vytvorí sám.
A keď sa ľudia ozvú, štát ich vníma ako prekážku projektu.
Lenže prekážkou tu nie sú obyvatelia.
Prekážkou je predstava, že vláda môže siahnuť na zdroj pitnej vody, označiť svoj plán za významnú investíciu a od ľudí očakávať, že budú ticho.
Voda nie je majetkom jednej vlády, jedného ministra ani štátneho podniku. Nie je to surovina, s ktorou možno hazardovať podľa politických plánov jedného volebného obdobia.
Voda je základ života.
Ako dlho to ešte necháme tak?
Najviac ma na celom príbehu zaráža, ako málo sa o ňom hovorí.
Hŕstka miestnych obyvateľov hliadkuje v teréne a bráni zdroj vody pre desaťtisíce ľudí. Väčšina Slovenska o tom buď nevie, alebo má pocit, že sa jej to netýka.
Týka sa to každého z nás.
Ak dnes dovolíme vláde presadzovať miliardový projekt v ochrannom pásme vodárenského zdroja, vytvárame precedens.
Dnes je to Málinec a pitná voda pre Novohrad.
Zajtra môže ísť o nádrž, rieku, prameň alebo podzemný zdroj, z ktorého pije vaša obec, vaše mesto a vaša rodina.
Nemôžeme sa ozvať až vtedy, keď budú vydané všetky povolenia, minuté milióny a projekt sa dostane do bodu, keď nám povedia, že je už príliš neskoro.
Musíme o tom hovoriť teraz.
Musíme sa pýtať, prečo vláda vystavuje pitnú vodu riziku, keď existujú aj iné riešenia. Musíme žiadať zastavenie projektu v tejto lokalite a podporiť ľudí, ktorí dnes chránia vodu aj za nás.
Nie je to boj proti energetike.
Je to obrana základnej hranice, ktorú by žiadna zodpovedná vláda nemala prekročiť.
Na zdroj pitnej vody sa nesiaha.
Ak s tým súhlasíte, zdieľajte tento článok a hovorte o Málinci ďalej.
Pretože dnes ide o vodu pre Novohrad.
Zajtra môže ísť o vodu, ktorú pijete vy a vaše deti.
