No projekt Škola môjho života ma nadchla. Získali si ma deti, proporcionálne vyrovnané i nevyrovnané, na kolieskach, s vlastným svetom, v rovnakých i v rozličných farbách, presvedčené a skandujúce v spirite školy i fakt, že im robilo to radosť, zúčastniť sa aktívne alebo podporovať svojich spolužiakov hopsajúcich v svetle reflektorov.
Prichádzam do sály plnej hukotu a toľkých farieb, že mi srdce mimovoľne poskočí. Míňam obrovskú loď - symbol školy s výhľadom na more - čakajúcu na vyplávanie na javisko, množstvo väčších či menších vzrušených tváričiek v tričkách s logom, hroziace ukazováky profesorov snažiacich sa usadiť deti a to už dvaja moderátori vkročili na bojové pole, snažiac sa prekričať portugalský temperament. One, two, three, four let´s get the show on! Nabieha zo 30 detí s modrými a bielymi kusmi tylu vytvárajúc vlny mora pre spomínanú loď. Vlny sa menia v gymnastické premety, kotrmelce, preskoky a pridávajú sa ďalšie deti, preskakujúce švihadlá. Vlny utíchnu a prichádzajú žiaci s učiteľmi, aby predviedli tradičné portugalské kroje. Prvé vystúpenie končí hlučne: praskaním balónov vyletujúcich z loďky a veľkolepým aplauzom, nie len príslušníkov danej školy. Tematicky, mi chýbala už len mexická vlna:D Nadšenie a výskoty pokračujú, keď dievčatá prezlečené v kostýmoch príslušníčiek černošského kmeňa perfektne zvládnu step-choreografiu a vytvárajú ľudské hviezdice, vystupujúc jedna na druhú. Sála píska a výska. Takto rozhýčkaný ľud chce viac, a tak pribehne 50 iných detí z inej školy a vytvorí ilúziu diskotéky tak farebnej, že to môj neprofesionálny fotoaparát nedokáže rozlíšiť. Prúžky, pruhy, bodky malé, stredné veľké, tigrie vzory, podkolienky, všakovaké tenisky, flitre... poskakujú v rytme LMFO lebo ich hymnou je party, tanec, zábava. Následne parket zaplaví ostrá žlto-modrá smršť detí pochodujúcich tak, ako ich spolužiaci bubnujú. Bubny vystriedajú nežné baletky v šedých tylových sukničkách s ostro-ružovými kvetmi na zápästiach a na chvíľku upokoja dav takmer profesionálnymi figúrami. Portugalsko = futbal, takže prichádza hromada roztlieskavačiek a waka-waka nás vystrelí zo sedačiek. Roztlieskavačky sa rýchlo zhŕknu, aby vytvorili koridor za výskotu a vo veľkom štýle nabiehajúcich futbalistov a basketbalistov, ktorí driblujú a hlavičkujú o 106. Ďalšia škola to poňala trocha inak a vyžadovala od svojho obecenstva zapojenie mozgových buniek pre nájdenie konexií medzi hudbou a pohybom v rámci moderného tanca. A tak rám obrázku je takýto: decká každej zo zúčastnených škôl sú rozdielne originálne v nápadoch, pohyboch, stvárnení, podporovaní, no jedno majú spoločné: žijú pre tú svoju!
