Streda 23. maja 2007. Blizi sa vecerne vyvrcholenie dna - finale ligy majstrov. Celkom som sa na to tesil, ze si pozriem vecer, maly Misko uz bude spat, bude pohodicka.
Sused nad nami predava byt, tak som mu dohodil kupca (kolegynu) a bol som s nimi vari az do 20:00. Vratil som sa a Dadka mi hovori zlu spravu. Misko mal hnacku a aj vracal. Znie to naozaj zle, ved par dni predtym som mal to iste ja aj Dadka. Tak som sa na neho pozrel, ale bol v pomerne dobrej nalade (v maji mal necelych 7 mesiacov). Akoby si nepripustal, ze sa deje nieco nedobre. Po chvili som na nom videl, ze mu zase nie je dobre, tak som ho zdvihol a on hned velkym prudom vyvracal zvysok obsahu zaludka.
Nebolo to klasicke detske grckanie, ked mu pri odgrgnuti ujde aj trosku mliecka. Bol to silny prud a to ked som videl, tak mi bolo jasne, ze je zle. Hovorim si. Prebalime ho a ideme na pohotovost. Ked som ho vyzliekol, tak rovnaky prud z neho vystriekol zospodu. Podarilo sa mi ho umyt, Dadka medzitym volala 112, aby sme vedeli kam s nim ist. Po dlhych 10 minutach vykecavania sa, jej osoba na druhom konci linky poradila, aby sme s miskom isli na antolsku, kedze sme z petrzalky a miestna prislusnost nas tam radí.
Leteli sme teda na pohotovost na antolskej. Miska uz medzitym len natahovalo, ale uz nemalo z neho co ist zhora ani zdola. Bol chudacik cely bledy a bezvladny. Len sem tam zaplakal. Na antolskej nam povedali, ze patrime na detsku pohotovost. Ake vsak bolo nase sklamanie, ked na detskej pohotovosti nikoho nebolo? ZAcali sme zhanat nejake osadentsvo. Po 20 minutach sme sa dopracovali k tomu, ze do ambulancie prisla mrzuta sestricka. Popisali sme jej symptomy (ci ako sa to vola) a ona nam hovori, ze Misko bude musiet ist pravdepodobne na infekcne a to je len na kramaroch, ale ze nech pockame na lekarku, ona si netrufa nas poslat prec.
Misko uz ani nefnukal. Uz len bezvladne lezal v mojom naruci. Pootvorene oci uz nevladali reagovat na ziadne podnety.
Za dalsich 15 minut prisla lekarka. Opat sme popisali symptomy (na Miska sa zatial ani nepozrela). Ona nam hovori, ze to patri na infekcne a infekcne je na kramaroch. Pytam sa: Mame teda ist na Kramare? Ona zdlhavo vysvetluje (koho to docerta zaujima?) ze toto a toto. Po desiatich minutach teda odchadzame (na Miska sa za ten cas ani nepozrela) a letime na kramare.
Ti, co mate dieta si viete mozno predstavit tie pocity. Letite ako o dusu na pohotovost, tam sa hodinu nic nedeje. V naruci drzite bezvladne dieta a oni vas poslu prec. Na porazenie. Do uranovej bane s nou, vraj lekarka!
Na kramaroch to bola zase dalsia rozpravka o nasom zdravotnictve, ale v porovnani s hentou krepaňou krepou, tak uz bola balada. A toto sa nam stalo prave v tom case (alebo tesne okolo), ked boli zdravotnici v strajkovej pohotovosti. Mali to pekne vyvesene na dverach a chodbach a neviem co.
Ze zvysit platy. To co pisem v nadpise - ze do uranovej bane s touto konkretnou lekarkou (verim, ze vsetci ostatni su ini - lepsi a maju o pacienta vacsi zaujem) je vysledkom 3-mesacneho zmiernovania nazoru. Momentalne to tak citim - tejto lekarke nie zvysit plat ale do uranovej bane s nou!!!
