Vopred sorry, ak nejako naštrbím historické fakty, v dejepise som nikdy nebol žiadny lumen. Vysvetlenie je pomocou sedliackej logiky, takže aj ten s tým českým menom, čo nevie poriadne po slovensky a je predseda nacionalistickej strany, by mu mohol rozumieť, keby chcel.
Od jadranského mora po tatry tisíc rokov neboli žiadne hranice (nechytajte ma za slová). Žili tu rôzne národy a národnosti v jednom štátnom útvare. Potom prišla prvá svetová vojna a po nej vznikali štátne útvary nové. Vznikali na základe nejakej politickej dohody. Nikto sa nepýtal ľudí žijúcich na danom území, do ktorého štátneho útvaru chcú patriť.
A tak sa stalo, že hranicou sa stala rieka Dunaj, ďalej Ipeľ ... Iste, sú to hranice prirodzené, v prírode jesne viditeľné, ťažko proti nim z fyzickogeografického hľadiska namietať. Lenže tie hranice neberú do úvahy národnosť ľudí, ktorí v dotknutom území žijú. A tak sa stalo, že veľké územia obývané väčšinou maďarským obyvateľstvom sa stali súčasťou Slovenska, resp. Československa.
Lenže ten človek, ktorý sa zrazu stal súčasťou Československa, stále žil/žije v tom istom meste/dedine, s tými istými maďarskými susedmi. Keď ide do obchodu, tak tam robí suseda z domu oproti - Maďarka, keď ideš na miestny úrad, robí tam starosta - Maďar, ktorý býva o 4 domy ďalej. Dokonca aj v okresnom meste stále žijú Maďari. Pýtam sa sám seba, prečo sa mám učiť po slovensky, keď ja slovenčinu pre svoj život nepotrebujem?
Odpoveď väčšiny Slovákov, ktorí to nechcú pochopiť. Lebo žiješ na Slovensku, ty tupec! Neviem si predstaviť, žeby som žil v nejakej krajine a nechcel sa naučiť štátny jazyk tej krajiny!
A teraz to sľúbené vysvetlenie:
Predstavme si, žeby si za jeden stôl sadli Robo Fico, Jano Slota, Vlado Mečiar, Feri Ďurčáň, Viťo Orbán a povedzme Kinguška Gönczová. Dali by zopár panáčikov a naši by v stávke prehrali veľkú časť územia Slovenska. Odzajtra bude hranica medzi Slovenskom a Maďarskom viesť po línii Malacky, Modra, Sereď, Nitra, Tlmače ... Podstatné je, že Bratislava (aj kopec iných čisto slovenských miest) sa stane legitímnou súčasťou Maďarska.
Aká bude situácia? Čo sa zmení? Ja som Slovák, môj sused je a ostane Slovákom. Keď prídem do obchodu, sú tam tí istí Slováci, čo tam boli aj včera. Keď prídem na magistrát, sedí tam Andy Ďurkovský, na samosprávnom kraji Vlado Bajan... všade samí Slováci, ktorí mi rozumejú. Dokonca aj moje deti budú stále chodiť do tej istej slovenskej školy so slovenskými učiteľmi. Jediné čo im pribudne je jeden učiteľ a jeden predmet - Maďarčina.
Najskôr som mal z tej zmeny strach - zrazu žijem v Maďarsku. Lenže zisťujem, že nič, vôbec nič sa nezmenilo. Naďalej som Slovák, používam slovenčinu, ako aj všetci moji susedia, príbuzní a známi. Maďarčinu nepotrebujem. V telke chytám slovenské a české kanály. Moje deti, nepriek tomu, že sa maďarsky v škole učia si ju nemajú kde precvičiť, takže je to pre nich vlastne cudzí jazyk. A vieme, akí sme všetci. Niektorí sme na cudzie jazyky lepší, iní horší.
Čo sa však zmenilo, je pohľad mojich nových spoluobčanov na mňa. Maďari z Budapešti, Segedína a Debrecína mi nadávajú, že prečo sa nenaučím po maďarsky. Aj by som sa naučil, ale načo by mi tá maďarčina bola? Ja ju nepotrebujem. Vystačím si bez nej. Že žijem v Maďarsku? No a? Veď vám hovorím, že tú maďarčinu nepotrebujem. A keď ju neviem, nemôžem ju naučiť ani svoje deti! A keď sa tu v Bratislave na mňa obráti môj spoluobčan z Päťkostolia čistokrvnou spisovnou maďarčinou, tak sorry. Nerozumiem. A ani sa kvôli týmto náhodným stretnutiam s maďarskou väčšinou (avšak v mojom regióne mizivou menšinou) maďarsky učiť nebudem.
slovensko-maďarský register geografických názvov:
Bratislava - Pozsony
Budapešť - Budapest
Segedín - Szeged
Debrecín - Debrecen
Päťkostolie - Pécs
Nitra - Nyitra
...
Jano, pochopil si, čo sa snažím povedať?
