Prieskum, rovnako ako nedávno, bol realizovaný online. Zúčastnili sa ho predovšetkým čitatelia internetového portálu o futbale profutbal.sk, keďže článok na profutbale avizujúci spustenie prieskumu spustil lavínu odpovedí respondentov. Netvrdím, že prieskum je reprezentatívny vzhľadom na všetkých fanúšikov. Nie je, pretože sa ho mohli zúčastniť len tí respondenti, ktorí majú prístup k interentu. A takých ľudí je dnes len cca polovica zo všetkých. A takisto tí, ktorí síce futbal majú radi, aj navštevujú zápasy, ale nevyhľadávajú informácie o futbale na internete prieskumom nie sú zachytení.
Neporovnávame ani vzorku respondentov s celkovou populáciou Slovenska v zmysle všeobecných demografických ukazovateľov ako: vek, vzdelanie, náboženské vyznanie či výška príjmu, aj keď niektoré z týchto ukazovateľov by mohli byť zaujímavé a možno sa k nim dostaneme v niektorom z budúcich prieskumov.
Ako teda viem, kto na otázky odpovedal? Základnú "futbalovú demografiu" sme s respondentmi predsa len prešli a tu je výsledok:
Nie je žiadnym prekvapením, že prieskumu sa opäť zúčastnili hlavne muži, opäť v pomere 96% ku 4% žien.
Čo sa týka vekového rozloženia, tak to bolo nasledovné: do 12 rokov 1%; 12-17 rokov 10%; 18-24 rokov 39%; 25-34 rokov 34%; 35-44 rokov 10%; 45-54 rokov 4%; 55-64 rokov 1% a 1% bolo aj respondentov nad 64 rokov. Sú to teda (podobne ako v predošlom prieskume) predovšetkým mladí ľudia, ktorí viac ako iní majú potrebu diskutovať, zdieľať názory, zapojiť sa do niečoho, čo sa futbalu týka.
Ďalším zaujímavým členením je členenie fanúšikov na rôzne kategórie, do ktorých sa zaradili sami:1.Chuligán (hooligan) - okrem futbalu sa zaujímam aj/hlavne o bitky s "nepriateľom" zo súperovho tábora. Starám sa o to, aby sa muži zákona pred, počas a po zápase nenudili
2.Ultras - patrím medzi tých, ktorí na zápasoch vytvárajú atmosféru, fandím, tlieskam, zúčastňujem sa choreografie fanúšikov, výjazdy milujem
3.Pravidelný bežný fanúšik - na zápase ma zaujíma hlavne futbal samotný, aktivity v hľadisku sú pre mňa druhoradé, absolvujem naživo väčšinu domácich zápasov môjho tímu v sezóne
4.Občasný bežný fanúšik - na zápase ma zaujíma hlavne futbal samotný, aktivity v hľadisku sú pre mňa druhoradé, na zápasy môjho tímu chodím nepravidelne 5.Na futbal na štadión som prestal chodiť
6.Na futbal som nikdy nechodil ani chodiť nemienim
7.Na futbal zatiaľ nechodím ale chcem začaťTu je ich rozloženie na grafe:
Vidíme teda, že k národnému štadiónu sa vyjadrilo 14% takých ľudí, ktorí dnes na futbal vôbec nechodia. Bolo by určite zaujímavé zistiť, prečo tých 9% ľudí, ktorí na futbal prestali chodiť s futbalom neskoncovalo úplne. Evidentne sa o futbalové dianie zaujímajú, svedčí o tom ich účasť v tomto, ale aj predošlom prieskume (vtedy 8% z 1726 respondentov). A tých, ktorí na futbal chodiť prestali je ešte oveľa viac svedčia o tom návštevy na štadiónoch, ktoré sú v porovnaní s minulosťou polovičné, ak nie ešte nižšie. ČO sa týka ostatných skupín fanúšikov, zloženie je opäť podobné ako v minulom prieskume. Trošku nám ubudlo ultras (vtedy 41 teraz 29%) a pribudlo občasných fanúšikov (vtedy 13, teraz 21%), čo je však pravdepodobne spôsobené regrutáciou na všeobecnej futbalove stránke, kým predtým, to bolo hlavne na jednotlivých klubových stránkach.
Čo sa týka "klubovej príslušnosti" respondentov, opäť dominovali Trnava, Slovan a Košice. Pozrite si rozloženie síl (pomôcka - začnite kruh čítať odvrchu, FK Senica má 1%):
Toľko k futbalovej "demografii". A teraz poďme k národnému štadiónu. Najskôr sa hovorilo o jeho kapacite okolo 30 000 aby sme mohli organizovať finále Európskej ligy UEFA, potom to postupne klesalo až na 20 500 ale keď sa okamžite zdvihla vlna odporu, že je to málo, tak SFZ spolu so Slovanom ukázali svetu víziu štadióna pre 22 000 divákov, ktorý zacvakáme my všetci, ktorí platíme dane. Čo si teda myslia čitatelia profutbalu (a čiastočne môjho blogu) o kapacite, ktorá bola predstavená?
Viac ako polovica (55%) našich respondentov si myslí, že kapacita 22 000 nie je pre národný štadión postačujúca. A platí to aj pre slovanistov (57%), že by si želali väčší štadión ako je plánovaných 22 000. Tento názor môže vyplývať jednak z toho, že ak bude celý štadión krytý, moderný, tak ľudia budú na futbal (aj reprezentačný) chodiť radšej a aj vo väčšom počte. V tomto možno dať za pravdu Františkovi Laurincovi, ktorý dúfa, že prostredie na štadióne samo fanúšika prinúti aby sa správal dôstojne v dôstojnom prostredí. Dnes sa kapacita Tehelného poľa 30 000 vypredá možno raz za 2 roky. Ale už len ak si vezmeme zápas s Olympiakosom (sorry, že do témy národný štadión pletiem zápas Slovana), tak by štadión bol vypredaný. Pri kultúrnejšom prostredí na štadióne by možno na futbal prišlo ešte viac ľudí. Ja preto súhlasím s tou väčšinou a bol by som za väčší štadión. Hlavne, ak nás to všetkých má stáť vyše 2 miliardy korún - to je druhá vec, ktorú fanúšikovia (ale aj iní daňoví poplatníci) na fórach vyčítajú tomuto projektu. Za tú cenu by sa tam toho zmestilo určite viac ako len štadión pre 22 000 ľudí a parkovisko pod ním.
Ďalšie dva grafy si musíme dať dokopy. Otázkou bolo, ako často ľudia chodia dnes na reprezentačné zápasy a v ďalšej sme sa pýtali na to, či by chodili na zápasy repre na novom štadióne.
Ak v poslednej kvalifikácii 62% respondentov nenavštívilo žiadny zápas reprezentácie, tak na novom štadióne na zápasy nepríde len 38%. Až štvrtina opýtaných je presvedčená, že navštívi väčšinu domácich zápasov reprezentácie na novom štadióne. Napriek tomu, že je to názor len tých fanúšikov, ktorí futbal sledujú online, myslím si, že je to istým indikátorom toho, že na reprezentačné zápasy bude chodiť viac ľudí ako je tomu dnes. Môžeme si to myslieť aj preto, že nekultúrnosť prostredia bola často spomínaná ako jedna z bariér pre návštevu reprezentačných zápasov. Samozrejme, návštevnosť reprezentačných zápasov bude závisieť aj od vstupného. Vstupné na zápas so San Marinom bolo rovnaké, ako bude na zápas s Českom (35, 20, 10 €) a toto sa veľkej väčšine respondentov (až pre 92% z nich) zdá vysoká suma. Samozrejme, vždy je to tak, že akokoľvek vysoká alebo nízka bude cena vstupného, vždy sa nájdu takí, ktorí cenu ofrflú. Skúsili sme sa teda spýtať, aká by mala byť výška vstupného na reprezentačné zápasy. Rozdelili sme pritom súperov na 2 kasty. Súperi z prvého a druhého koša (pri rozlosovaní kvalifikačných skupín) tvorili jednu kastu a súperi z 3-6 koša druhú kastu.
7% opýtaných má voči reprezentácii, alebo voči niečomu inému takú averziu, že nie sú ochotní zápas reprezentácie navštíviť za žiadnu cenu. V oboch grafoch sa však jasne odráža, že citlivo zvolená stratégia tvorby cien môže do veľkej miery ovplyvniť zaplnenosť štadióna na zápase reprezentácie. ak by boli vstupenky na súpera z prvého alebo druhého koša v cene od 15 Eur, tak polovica opýtaných by túto sumu na zápas obetovala. Ak chceme zaplniť štadión pri súperoch z 3.-6. koša, musíme v záujme naplnenia štadióna z ceny zľaviť. Samozrejme do tvorby ceny by mali vstupovať aj ďalšie faktory ako sú momentálna pozícia našej/súperovej reprezentácie v tabuľke skupiny, prípadne aké hviezdy súpera sa u nás ukážu ... Tieto faktory by však cenu nemali len zvyšovať, ale možno v záujme čo najväčšej podpory reprezentácie na zápase aj znižovať. Je dôležité sa zamyslieť, koho chceme (chce SFZ) na zápasy reprezentácie do hľadiska pritiahnuť. Síce je to roky prezentovaná fráza o rodinách s deťmi, ale vstupné tomu príliš nenasvedčuje. Sama od seba sa pýta na svetlo otázka, prečo nechce SFZ na reprezentačných zápasoch tých, ktorí chodia na ligový futbal? Teda nielen rodiny s deťmi, ale aj ultras, ktorí svojimi hlasivkami dokážu vyburcovať hráčov k lepším výkonom a ostatných divákov k fandeniu. Ultras sa netaja, že reprezentáciu bojkotujú a vedeniu SFZ, ako sa zdá, to vyhovuje. Tréner národného mužstva potom v médiách vyjadruje nespokojnosť s návštevou na štadióne. Zaujímavo dopadla aj otázka týkajúca sa postoja k výstavbe národného štadióna, kde si až polovica respondentov myslí, že výstavba bude netrasparentná a niekto sa na nej nabalí. Mnohí podobný postoj vyjadrili aj v otvorenej odpovedi na túto otázku (iný postoj).
Poslednou otázkou v prieskume, ktorú môžeme brať ako perličku, ale môže zohrať úlohu bola otázka o farbe sedadiel, ktoré by mali byť na štadióne.
Suverénne vyhrali národné farby, teda modrá, biela a červená. Ako ďalšia sa logicky umiestnila belasá, za ktorú hlasovali hlavne slovanisti, ale našli sa aj fanúšikovia iných klubov (vždy len niekoľko), ktorí si vedia predstaviť národný štadión v belasom šate. Pre kompetentných by malo byť dôležité aj to, aby na reprezentačné zápasy chodili všetci fanúšikovia bez rozdielu "klubovej príslušnosti" a preto je potrebné citlivo zvážiť práve použitie belasej farby, ktorá pre fanúšikov iných klubov môže pôsobiť ako červená farba na býka. Títo by si nikdy nevedeli predstaviť fandenie domácim na belasom štadióne. Preto by bolo optimálne "ošatiť" štadión v reprezentačných farbách, t.j. bielej a modrej (prípadne červenej). František Földeš
