V rámci služobnej cesty na strednom Slovensku som sa rozhodol, že prenocujem u našich (t.j. vo Fiľakove) a ráno v rámci tréningu konečne prvýkrát odbehnem trať, ktorú som vytýčil pre bežcov. Musím sa priynať, že som sa nešiel pekne krásne postaviť na štart a s výstrelom odštartovať, ale som si čas začal merať až na približne sedemstom metri trasy, t.j. pri fiľakovskom gymnáziu. Na svoju obranu však musím dodať, že tu som si ho aj prestal merať, keď som trať dobehol, takže som nič neošudil.
Keď som pri stanici zbiehal z asfaltovej časti trasy na poľnú cestu, už to začalo byť zaujímavé. Tenisky mi zrazu oťaželi každá asi o 5 kíl, keďže tam bolo neúrekom blata. Hovorím si, super, ozajstní krosári sa potešia, keď to takto bude aj na pretekoch. Po asi 700 metroch blata som vybehol opäť na krátky asfaltový úsek, kde som si tenisky ako tak oklepal od blata. Keď som vbiehal na ďalšiu poľnú cestu, predbiehal ma traktor a to neveštilo nič dobré. Maje obavy sa naplnili (aj preplnili) do bodky.
Poľná cesta bola komplet rozblatená, akoby sa tam len pred chvíľou konali preteky traktorov. Opäť som si zopakoval kozmonautický výcvik so superťažkou obuvou, tentokrát to však už bolo okorenené aj o výšľap do kopca, no tam sa miestami už bežať po tejto ceste nedalo. Akonáhle sa dalo, zamieril som si to na trávu vedľa poľnej cesty a vychutnával som si dnešnú hmlu bez výhľadu, ktorý pretekárom sľubujem na apríl :). Vtedy určite hmla nebude.
Chvíľu (cca 1,5 km) som si vychutnával beh po tráve a opäť som sa dostal na poľnú cestu vedúcu do obce Belina. Tá bola rozblatená ešte viac, takže namiesto zbehu som mal zjazd (len bez lyží). Ak bude takéto blato aj 5.4. tak to bude najnebezpečnejšia časť trate, kde bude treba dať veľký pozor na pády. Podarilo sa mi to ustáť a zbehol som do dediny, kde som za kostolom odbočil do uličky vpravo (po žltej turistickej). Cestou ma podozrievavo sledovali dvaja "najlepší priatelia bežca" (psi), ale našťastie som im nestál za zvýšenú pozornosť.
Beh po žltej turistickej bola idylka. Tadiaľto pretekalo asi len málo traktorov, takže to bolo veľmi príjemné behanie po rovinke. Po ďalšom 1,5 km som sa pri starej tehelni napojil na trať, ktorú som už absolvoval a vracal som sa späť do Fiľakova. Tu už za zmienku stoja azda len začudované pohľady niektorých okoloidúcich, ktorí nechápavo hľadeli na bytosť (asi z inej planéty), ktorá sa rútila okolo nich fučiac a dychčiac.
Na záver len toľko. Dúfam, ýe sa mi preteky podarídostatočne spropagovať aby prišli ľudia bežcov povzbudiť v čo najväčšom počte a aby si dali cieľ niekedy sa týchto pretekov zúčastniť.
Ach, a skoro by som zabudol. V nadpise hovorím o meranom tréningu. Takže môj čas na tejto trati je teraz 55:45. Mojím cieľom je na pretekoch to zabehnúť pod 50 minút.
