Tie miesta sami osebe sú nádherné, ale... Pracovala som dlho v cestovnom ruchu a precestovala som toho dosť, aby som vedela, že samotná pamiatka nestačí na to, aby sa turisti na ňu chodili dívať a tým podporovať náš cestovný ruch. Je treba, aby bolo o nich postarané aj inak. A to inak, bohužial, sme ešte stále nevystihli. Levoča, kde sme sa zastavili na obed, toho bola príkladom. Rozhodli sme sa pre pizzériu skoro na námestí. Po objednávke sme dostali pizzu na tanieroch, ktoré vydávali nádhernú vôňu, ale po príbore ani chýru ani slychu. A čo bolo horšie po servírke sa zľahla zem. Za barovým pultom nikoho, iba vo fajčiarskej časti sedela skupinka ľudí, o ktorých sme si mysleli, že sú tiež turisti. Tak som postávala pri barovom pulte a čakala, až sa z tej skupinky ľudí zdvihla nejaká žena a spýtala sa, čo chcem.
"Rada by som k tomu jedlu aj príbor" povedala som a žena mi podala do ruky tanier s dvoma píbormi a znova sa venovala svojej rodine. Ohúrená som sa za ňou dívala a zdalo sa mi úplne zbytočné poznamenať, že sme šiesti. Ju to vôbec nezaujímalo. Ešte že pizza bola chutná. Keď sme ju dojedli, konečne prišla servírka a zaplatili sme ako v reštaurácii s obsluhou. Dobrú náladu sme si pokaziť nedali, ale pomyslela som si, že takto veru sem turistov zo zahraničia asi ťažko dostanú.
Spišský hrad je ale naozaj úchvatný, ale... Na internete pozývali všetkých na rôzne podujatia, ktoré sa mali konať cez víkendové dni, no čakali nás len stánky s predraženým občerstvením. Šermujúci rytieri asi odcválali prebudiť Šípkovú Ruženku, ktorá má u nás názov CESTOVNÝ RUCH.
Kaplnka Zápolských zvonku
...a zvnútra.
Aj on zaplakal nad službami v Levoči
Tu majú tiež zavreté aj keď by nemali mať
Okno do budúcnosti CR na Slovensku?
