Čo majú spoločné Rezeš, Svoboda ( zavraždený mafián), Široký, Kmotrík, Bödör, Kováčik, Siekel a Huliak?
Všetci zarobili obrovské peniaze buď nelegálnym, pofidérnym, podvodným alebo mafiánskym spôsobom a všetci chceli získať honor a uznanie v športe.
To je najhlavnejší dôvod totálnej biedy slovenského športu, ktorý 35 rokov riadia gauneri s pochybnou povesťou. Práve oblasť, ktorá by si vyžadovala zmysel pre fair play, objektívnosť a spravodlivosť priťahuje morálny humus, ktorý v športe hľadá sebarealizáciu.
Končiace sa ZOH naplno odkryli biedu a úbohosť slovenského športu, veď okrem hokejistov sme dosiahli len jedno umiestnenie v prvej desiatke (ženy v biatlonovej štafete) za nimi potom figurujú sánkarky Praxová/Špitzová, tie obsadili jedenáste, tzn. predposledné miesto. Takú istú pozíciu vybojoval Jagerčíková/ Šiarnik. Úplne hrozivo vyznieva konštatovanie, že drvivá väčšina slovenských športovcov sa umiestnila až v druhej polovici výsledkových listín.
Skrátka jedna obrovská blamáž, najhorší výsledok v histórii, o medailách môžeme len snívať.
Zastavím sa v krátkosti pri hokejistoch – naozaj dosiahli viac ako sme čakali. Nikto nepopiera, že 4.miesto na špičkovo obsadenom turnaji by každý bral pred ZOH, ale nie po nich. Zahrali totiž skvelé prvé štyri zápasy, ale doslova vyhoreli v záverečných dvoch, keď išlo o všetko. Skóre 3:12, 8 vylúčených, hlúpe chyby a jalový výkon veľa napovedajú o slovenskej mentalite. Keď naozaj treba zabrať a využiť historickú šancu, ktorá sa tak skoro nenaskytne, začne pracovať „slovenské DNA“, nohy a hlava prestanú pracovať a výsledkom je trpké sklamanie. Skrátka chýba killer instinct.
Pritom aj menšie krajiny ako Slovensko stáli na stupni víťazov ( Gruzínsko, Lotyšsko, Estónsko), Slovinci dokonca vybojovali 4 medaily, bratia Česi ( tí sú samozrejme väčší) dokonca 5.
Ryba smrdí od hlavy – na čele športu je očovský bača, ktorý zrejme dokáže napásť a ostrihať ovce, ale dojenie mu už nejde, tak aspoň poriadne podojil slovenský šport a Tipos.
O Siekelovi ani nehovorím – muž, ktorý viac ako pofidérnym spôsobom zbohatol na podvodnej kupónovej privatizácii nemá morálny kredit zastávať post šéfa národného olympijského výboru.
Výsledky týchto dvoch pánov sa naplno prejavili v priebehu dvoch rokov na dvoch olympiádach ( Paríž, Miláno) na ktorých sme získali až jednu medailu ( bronzovú Beňuš, všetka česť).
Hlavne, že prezident v návale prehnaného vlastenectva označil náš dom ako najkrajší na ZOH. Koľkože ich okrem českého a slovenského navštívil?! To je tiež prejav malosti a provincionalizmu.
Minister a všetci športoví funkcionári to môžu krútiť ako chcú, jediné vhodné hodnotenie je – blamáž, hanba, fiasko!
Huliak a Siekel by mali v sebe nájsť posledné zvyšky sebareflexie, svoje teplé stoličky opustiť ( nemusí to byť saltom vzad, ministerko) a prenechať tieto zodpovedné úlohy odborníkom bez pokrivených charakterov.
