Najdrahšia stavba je tá, ktorú necháme ďalším generáciám ako výhovorku, problém a faktúru s omnoho vyššou sumou.

Okolo úverov mesta Prešov sme sa za posledné mesiace napočúvali už dosť. Raz počúvame, že mesto sa zadlžuje. Potom, že peniaze sa prejedajú. Potom, že investície počkajú. A najnovšie aj to, že pripravený úverový rámec je to isté ako minuté peniaze.

Lenže v samospráve existujú dva druhy dlhu. Jeden vidno v účtovníctve. Druhý vidno na mostoch, ktoré roky čakali na opravu, na cestách, ktoré sa iba látali, na budovách, ktoré míňajú energiu, a na stavbách, ktoré sa desať rokov sľubovali, ale nestáli.

Ten prvý dlh sa dá merať, riadiť a splácať. Ten druhý sa iba potichu hromadí. A keď príde účet, už nie je politický. Je stavebný. Tvrdý, drahý a neúprosný.

Takže poďme po poriadku.

1. Úver je nástroj, nie nadávka na vedenie mesta.

Úver, ktorý sa použije na rozvoj mesta, predĺži životnosť verejných budov alebo prinesie občanom nové služby, je užitočný nástroj. Ak sa nepreje na bežnú prevádzku, ale zanechá po sebe majetok, úsporu alebo kvalitnejšiu verejnú službu, je pre modernú samosprávu potrebný a v mnohých prípadoch nenahraditeľný.

2. Cena nepostavenej stavby rastie rýchlejšie ako úroky z výhodného úveru

Pri výhodnom fixnom úroku rastie cena nepostavenej stavby rýchlejšie než úroky, ktoré by mesto zaplatilo, keby ju postavilo hneď. Preto používam index cien stavebných prác: ukazuje, koľko rovnakej infraštruktúry by sme za tie isté peniaze postavili dnes.

* Pri roku 2026 používam posledný dostupný priebežný údaj. Prepočet je modelový, ale ukazuje presne tú logiku, ktorú v samospráve nemožno ignorovať.

Ak pripravenú stavbu odložíme o štyri roky len preto, aby sme si nevzali úver, mesto pri tomto modeli prerobí približne 15 až 20 percent, v konkrétnom výpočte dokonca vyše 20 percent. Úroky sú výrazne nižšie než rast cien stavebných prác. Každá odložená stavba je preto drahšia stavba.

Práve preto sme pripravili úverové rámce na mosty, rekonštrukcie ciest a spolufinancovanie projektov: nie preto, aby sa peniaze minuli za každú cenu, ale aby pripravené stavby nečakali na stavebne drahší rok.

3. Prešovské úvery v dnešných stavebných cenách

Historické úvery treba porovnávať v cenách stavebných prác, nie iba v nominálnych eurách. Len tak zistíme, koľko mostov, ciest, škôl alebo inej infraštruktúry sa za tieto peniaze dalo postaviť vtedy a koľko by rovnaký objem prác stál dnes.

Úvery čerpané v rokoch 2007 až 2014 vo výške 22,20 milióna eur majú v dnešných stavebných cenách hodnotu 42,65 milióna eur. Úvery z rokov 2015 až 2022 vo výške 37,07 milióna eur predstavujú dnes približne 61,02 milióna eur. Reálne načerpaných 18,77 milióna eur v rokoch 2023 až 2026 je teda sotva polovica dnešnej hodnoty prvej skupiny a približne tretina dnešnej hodnoty úverov z rokov 2015 až 2022.

4. Futbalový štadión: učebnicový príklad ceny odkladania

Futbal Tatran Aréna je najviditeľnejší príklad toho, ako draho vychádza odkladanie. Nehovorím to ako útok na šport. Naopak. Prešov ako historická bašta futbalu si moderný štadión zaslúžil. Hovorím to ako lekciu z komunálnej politiky: keď sa pripravená stavba roky odkladá, lacnejšia nebude.

V roku 2016 vznikla spoločnosť Futbal Tatran Aréna, s.r.o. Mesto Prešov malo v spoločnosti 51 percent, PSK 49 percent. Už vtedy sa hovorilo o novom štadióne s kapacitou 6 500 divákov a o kolaudácii v júni 2018.

V roku 2021 sa uvádzalo, že mesto Prešov a Prešovský samosprávny kraj vyčlenili na výstavbu po 7,2 milióna eur, Slovenský futbalový zväz mal projekt podporiť 2,4 milióna eur a celá výstavba mala stáť 16,57 milióna eur bez DPH, teda 19,88 milióna eur s DPH.

V roku 2023 už vysúťažená cena prvej a druhej etapy predstavovala viac ako 21 miliónov eur a výstavba sa reálne začala až v júli 2023. V roku 2025 bola aréna otvorená ako najväčšie športovisko v dejinách mesta a výsledná suma sa priblížila k 25 miliónom eur.

Začiatok demolácie pôvodného štadióna v roku 2018. (zdroj: Ing. Mgr. Jozef Kotulič, CC BY-SA 4.0., Wikimedia Commons, )

Za roky odkladov nesú politickú a manažérsku zodpovednosť vtedajší konatelia spoločnosti Futbal Tatran Aréna a vtedajšie vedenia mesta Prešov aj Prešovského samosprávneho kraja. Prostriedky a možnosti sa opakovane objavili, ale stavba sa neposunula do realizácie. Verejne sa o štadióne hovorilo, no reálna vôľa stavať bola zjavne slabšia než sľuby.

A presne toto je podstata celého tohto BLOGu. Nečinnosť nevytvára úsporu. Nečinnosť iba presúva faktúru na neskôr - a zvyčajne na podstatne vyššiu sumu.

5. Štát robí tú istú chybu na diaľniciach

Toto nie je len prešovská téma. Štát roky robí podobnú chybu na diaľniciach. Úseky sa odkladajú, presúvajú, preprojektovávajú a potom sa všetci tvária prekvapene, že stoja násobne viac.

Keď štát odkladá diaľnicu, nešetrí. Iba ju presúva do drahšieho roka. Keď mesto odkladá most, nešetrí. Iba ho presúva do drahšieho rozpočtu. A keď samospráva odkladá energetickú obnovu budovy, nešetrí. Iba každý mesiac platí zbytočne vyššie účty.

6. Rámec nie je čerpanie. A čerpanie nie je prejedanie.

Najväčšia manipulácia okolo úverov v Prešove je jednoduchá: zamieňa sa úverový rámec za reálne čerpanie. Mesto malo na roky 2023 až 2026 pripravený rámec 34 miliónov eur. Reálne čerpanie k 30. 4. 2026 bolo 18,77 milióna eur a 15,23 milióna eur zostáva pripravených na ďalšie rozvojové projekty.

Úvery sa čerpali najmä preto, aby mohli pokračovať investície, ktoré by mesto za bežných okolností financovalo z vlastných príjmov, kým vlastné príjmy mesta boli vo vysokom objeme poskytnuté formou transferov Futbal Tatran Aréne na výstavbu štadióna.

Ak by sa Futbal Tatran Aréna nestavala a zimný štadión sa nerekoštruoval, Prešov by bežné investície vedel financovať z vlastných zdrojov. Úvery by buď nemusel čerpať vôbec, alebo by zostali celé pripravené na mosty a ďalšie strategické projekty.

Bolo to vedomé rozhodnutie vedenia mesta. Považujem ho za správne a trvám na ňom: športová infraštruktúra sa konečne postavila a ostatné investície sa pritom nezastavili.

Kto tvrdí, že mesto minulo 34 miliónov eur, zamieňa rámec s čerpaním. Nedočerpané milióny eur nie sú dôkaz nečinnosti, ale pripravené financovanie projektov, ktoré sa už projektujú alebo súťažia.

Mosty: technický dlh, ktorý sa dá merať

Stavebno-technický stav mostov sa hodnotí stupňami od 1 do 7: jednotka znamená najlepší stav, sedmička najhorší. Údaje predložené Najvyššiemu kontrolnému úradu ukazujú, že investície, opravy aj príprava rekonštrukcií v rokoch 2023 až 2025 sa už prejavili.

Vývoj technického stavu mostných objektov. Zelená označuje najlepší stav (1), tmavobordová najhorší stav (7) (zdroj: MsÚ - podklady pre NKÚ SR)

Počet objektov v najhoršom stave (7) klesol zo šiestich v roku 2022 na nulu v roku 2025. Zároveň počet mostov v najlepšom a veľmi dobrom stave (1 - 2) stúpol z dvoch na päť. To je merateľný výsledok rekonštrukcií, opráv, búrania nevyhovujúcich objektov a výstavby nových.

Druhá časť pravdy je rovnako dôležitá: v roku 2025 bolo deväť objektov v zlom stave (5) a osem vo veľmi zlom stave (6). Na časť z nich sú pripravené projektové dokumentácie alebo diagnostiky. Práve preto je mostný program a pripravené finančné krytie nevyhnutnosťou, nie luxusom.

Most sa nedá opraviť statusom na sociálnej sieti. Potrebuje diagnostiku, projekt, povolenia, súťaž, zhotoviteľa a peniaze.

7. Dlh mesta je pod kontrolou

Pri úveroch treba sledovať nielen absolútne číslo, ale aj schopnosť mesta dlh bezpečne splácať. K 31. 12. 2025 bolo zadlženie mesta Prešov 31,41 percenta. To je výrazne pod zákonným limitom 60 percent a zároveň nižšie ako v roku 2022.

(zdroj: záverečné účty mesta Prešov 2022 - 2025)

Zodpovedné vedenie mesta nemá pred koncom volebného obdobia nechať ďalšiemu vedeniu iba zoznam problémov. Má nechať aj pripravené riešenia. Preto je dôležité, že pri mostoch, rekonštrukciách ciest a spolufinancovaní eurofondových projektov existujú projekty aj finančné krytie.

8. Majetok mesta a obchodných spoločností rástol

Doteraz sme v blogu pracovali najmä s priamym majetkom mesta. Po doplnení obchodných spoločností, v ktorých má mesto väčšinovú účasť, je obraz ešte výraznejší. Priamy majetok mesta v zostatkovej účtovnej cene narástol z 214,92 milióna eur na 261,93 milióna eur. Majetok obchodných spoločností mesta narástol z 31,00 milióna eur na 63,71 milióna eur. Spolu ide o nárast z 245,91 milióna eur na 325,64 milióna eur. Rozdiel je 79,73 milióna eur. Toto už nie je iba účtovný detail. Toto je merateľné zhodnocovanie majetku, ktorý mesto vlastní priamo alebo cez svoje spoločnosti.

Priamy majetok mesta a majetok obchodných spoločností s viac ako 50 % účasťou mesta. Zdroj: rekapitulácia majetku mesta a prehľad majetku obchodných spoločností k 30. 6. 2026.

Zaujímavosťou je aj to, že vzrástla aj zostatková cena budov o 2,21 milióna eur napriek tomu, že sa budovy každý rok účtovne odpisujú. Dáta teda ukazujú, že investície do rekonštrukcií boli vyššie než ich účtovné opotrebenie.

Týka sa to napríklad objektov Hlavná 69, Hlavná 72, Hlavná 73, školských budov a ďalších mestských objektov. Nejde iba o údržbu. Tieto budovy systematicky zhodnocujeme a predlžujeme ich životnosť.

9. Čo sa robilo z vlastných a externých zdrojov

Opravy ciest, parkoviská, chodníky, školy, škôlky, mestské budovy, energetika, fotovoltické elektrárne, bazény, verejné priestory, projektové dokumentácie, spolufinancovanie eurofondov a projektov z Fondu na podporu športu nevznikali preto, že by mesto pohodlne míňalo úvery.

Vznikali preto, že mesto muselo hospodáriť prísne. Pretože podielové dane klesali, náklady rástli a štát na mestá presúval očakávania bez toho, aby vždy presúval aj primerané zdroje.

Vývoj daňových príjmov mesta Prešov 2014 - 2025. (zdroj: záverečné účty mesta Prešov)

V rokoch 2014 až 2022 podielové dane takmer zdvojnásobili svoj objem. V takomto období nebolo potrebné zásadným spôsobom zvyšovať daň z nehnuteľností. Používať túto minulosť ako dôkaz, že miestne dane nebolo potrebné upraviť ani po prepade podielových daní, je preto hrubá manipulácia s kontextom.

Rozhodnutie zvýšiť daň z nehnuteľností bolo správne. Výnos podielových daní klesol z 46,80 milióna eur v roku 2024 na 38,68 milióna eur v roku 2025, teda o 8,12 milióna eur. Aj po zvýšení miestnych daní sa celkové daňové príjmy mesta prepadli o 5,61 milióna eur. Po zohľadnení inflácie je ich reálna kúpna sila približne na úrovni rokov 2018 až 2019.

A napriek tomu mesto ďalej funguje, opravuje, investuje a pripravuje projekty. To nie je dôkaz prejedania. Je to dôkaz, že financovanie bolo potrebné skladať z vlastných príjmov, externých zdrojov a výhodných úverov.

10. Prečo poľské a české mestá často napredujú rýchlejšie a údržba mesta je tam viditeľne lepšia?

Keď sa pýtame, prečo poľské alebo české mestá niekedy napredujú rýchlejšie ako slovenské, odpoveď nie je len v tom, že majú šikovnejšie vedenia. Samozrejme, na vedení záleží. Ale základ je často jednoduchší: majú väčšie a stabilnejšie príjmy od štátu, zo zdieľaných daní a od občanov.

Na porovnanie stačí poľský Nowy Sącz. Je to mesto veľkosťou veľmi podobné Prešovu. Lenže rozpočtovo už porovnateľné nie je. Nowy Sącz má v roku 2026 celkové výdavky približne 247 miliónov eur, Prešov približne 171,6 milióna eur. V prepočte na obyvateľa je to približne 3 095 eur oproti 2 113 eurám.

Poznámka na okraj: práve preto je zaujímavé, že Prešov pri nižšom celkovom rozpočte drží vysoké kapitálové výdavky. To znamená, že v našom meste sa rozvoj netlačí dopredu prebytočnými peniazmi. Tlačí sa dopredu disciplínou, prípravou projektov a kombináciou zdrojov.

Na záver

Prešov nepotrebuje politiku strachu z každého úveru. Prešov potrebuje politiku zodpovedných investícií. Nie je odvaha nič nerobiť a potom sa chváliť, že mesto nemá úver. To je často iba pohodlnosť, ktorá sa tvári ako rozpočtová disciplína.

Skutočná zodpovednosť je pripraviť projekty, zabezpečiť financovanie, postaviť infraštruktúru a zároveň udržať mesto v bezpečných finančných parametroch. Presne to robíme.

Áno, postavili sme Futbal Tatran Arénu. Áno, stálo to veľa. Ale stálo to veľa aj preto, že sa roky nepostavila. A táto skúsenosť musí byť mementom pre všetky ďalšie stavby v meste - mosty, školy, škôlky, energetické projekty, cesty, chodníky, verejné priestory.

Éra odkladania veľkých rozhodnutí mala svoje dôsledky. Nehovorme si rozprávky. Mesto potom neplatí menej. Mesto platí viac. A často platí aj za odvahu, ktorú niekto predtým nemal.

Prešov odovzdávame s kontrolovaným zadlžením, pripravenými projektmi, pripraveným financovaním a jasnou investičnou logikou. V októbri nech občania rozhodnú, komu veria viac: tým, ktorí strašia číslami bez kontextu, alebo tým, ktorí ukazujú výsledky, priznávajú cenu rozhodnutí a pripravujú mesto tak, aby ďalšie vedenie nezačínalo od nuly.