Začiatkom roka sa v médiách objavili titulky, ktoré tvrdili, že Žilina čoskoro predbehne Prešov a stane sa tretím najväčším mestom Slovenska.
Takéto titulky znejú dramaticky. A úprimne – rozumiem, prečo vznikajú. Stačí sa pozrieť na jedno číslo za jeden rok a vznikne dojem, že ide o preteky dvoch miest.
Lenže demografia miest nie je šprint. Je to beh na dlhé trate, priam ultra maratón.
A keď sa človek pozrie na dáta zo Štatistického úradu SR (Datacube), obraz je oveľa zaujímavejší – a zároveň oveľa poučnejší.
Ak sa pozrieme na vývoj medzi rokmi 2008 až 2022, uvidíme jasný trend.
V tomto období sa rozdiel medzi Prešovom a Žilinou znížil o približne 4400 obyvateľov.
Priemerné tempo približovania sa k Žiline bolo približne o 294 obyvateľov ročne.
To je číslo, ktoré vysvetľuje, prečo sa začali objavovať titulky o tom, že Prešov môže prísť o tretiu pozíciu.
Najkritickejšie obdobie
Najväčšie poklesy (mimo dopadov sčítania obyvateľov v roku 2010 a 2020) sa objavili najmä v týchto rokoch:
Rok | Pokles rozdielu |
2013 | -320 obyvateľov |
2014 | -618 obyvateľov |
2017 | -417 obyvateľov |
2018 | -290 obyvateľov |
Tieto čísla jasne ukazujú, že najrizikovejšie obdobie bolo medzi rokmi 2008 až 2022.
Nie preto, že by sa vtedy zrazu začali ľudia masovo sťahovať zo Slovenska.
Ale preto, že iné mestá a štát dokázali reagovať rýchlejšie a silnejšie.
Prečo sa úbytok obyvateľov Žiliny nezrýchľoval rovnako ako v Prešove?
Motorom rozvoja Žiliny v tomto období boli tri zásadné výhody:
1. Diaľničné napojenie
Sever Slovenska získal výrazne lepšie dopravné prepojenie.
2. Automobilový priemysel
Príchod automobilky KIA znamenal tisíce pracovných miest a nový investičný impulz pre celý región.
3. Silnejší investičný rast
Región Žiliny sa stal atraktívnejším pre firmy aj pracovnú migráciu.
Prešov takmer pripravili o tretiu priečku nesprávne rozhodnutia
Prešov je mesto s obrovským potenciálom, ktoré sa však začalo správať, akoby jeho postavenie tretieho najväčšieho mesta Slovenska bolo samozrejmosťou.
Naše mesto takmer prišilo o pozíciu tretieho najväčšieho mesta Slovenska nie iba kvôli jednej zlej sezóne alebo jednej kríze, ale takmer o ňu Prešov prišiel kvôli dlhému obdobiu zlých rozhodnutí – štátu aj samosprávy.
Najväčším zlyhaním štátu je dlhodobé ignorovanie dopravnej infraštruktúry na severovýchode Slovenska. Prešov je dnes asi jediným veľkým mestom na trase severo-južného európskeho koridoru Via Carpatia, kde tranzitná doprava stále prechádza priamo cez mesto a jeho sídliská. Rýchlostná cesta R4 mala byť dávno hotová. Namiesto toho sa jej výstavba roky odkladala a spomaľovala. Výsledok pozná každý Prešovčan – kolóny, hluk, zhoršená kvalita života a znížená atraktivita mesta pre bývanie aj investície.
A ten istý problém vidíme aj dnes. Európsky dopravný koridor spájajúci sever Európy s juhom – od Pobaltia až po Grécko – sa mimo Slovenska postupne dokončuje. Ak však štát nedokončí R4 a obchvat R4 okolo Prešova včas, veľká časť tejto ešte intenzívnejšej dopravy bude prechádzať priamo mestom. To znamená ďalšie zápchy, ďalšiu záťaž pre sídliská a ďalšie zníženie kvality života obyvateľov.
Na môj vkus extrémne pomaly postupujú aj rokovania o dopravnom napojení novej nemocnice a privádzača Grófske. Nová vojenská nemocnica je projekt, ktorý môže regiónu pomôcť, priniesť pracovné príležitosti a nový rozvoj, ale bez adekvátneho dopravného riešenia však môže zároveň výrazne zaťažiť už dnes preplnené komunikácie v okolí nemocnice a v meste.
Zodpovednosť samosprávy
Ale nebolo by fér povedať, že za všetko môže štát. Mesto má vždy dve možnosti. Buď sa bude vyhovárať na okolnosti. Alebo začne meniť veci, ktoré môže ovplyvniť.
A pravda je taká, že Prešov dlhé roky robil skôr to prvé.
Mesto sa príliš často uspokojilo so správou existujúceho stavu namiesto toho, aby systematicky bojovalo o:
bývanie
investície
pracovné príležitosti
kvalitu života
A demografia je v tomto neúprosná - keď mesto stagnuje, obyvatelia odchádzajú.
Brzdou rozvoja bol dlhodobo zlý územný plán a neschopnosť bývalého vedenia mesta odbúrať lobizmus z procesu tvorby ÚP. Veď hlavne kvôli lobingu sa doplnky ÚP riešili tak pomalým tempom, že zmeny a doplnky 2019 sme schvaľovali až v roku 2023 s už novým vedením mesta a "novými" poslancami.
Problémom bola aj verejná doprava. Dlhé roky sa vozidlá dopravného podniku nenakupovali systematicky aj z vlastných zdrojov a čakalo sa prakticky výlučne na eurofondy. Výsledkom bola pomalšia modernizácia vozového parku a nižší komfort cestovania pre obyvateľov. O obštrukciách pri VO na nové vozidlá a súťaže v rozpore so stanoviskami ÚVO v rokoch 2020 až 2022, zo strany DPMP a.s., sa dá napísať dizertačná práca.
Podobne pomaly postupovala aj integrácia dopravy v rámci regiónu. Rokovania o projekte IDS Východ sa dlhé roky posúvali len veľmi pomaly. Až v posledných dvoch rokoch sa tento proces výrazne zrýchlil.
Ďalším problémom boli extrémne zdĺhavé povoľovacie procesy na Stavebnom úrade, ktoré rozvoju mesta určite neprospievali.
O kvalite verejných obstarávaní a príprave projektov svedčia fakty. Nedostatočná projektová príprava, drahé zákazky a porušovania zákona o verejnom obstarávaní spôsobili mestu nielen finančné straty, ale aj reputačné škody.
Najvážnejším symbolom minulých období bola korupcia v komunálnej politike. V Prešove máme bývalého poslanca mestského zastupiteľstva a aj zastupiteľstva PSK vo výkone trestu za korupciu. A máme aj bývalého viceprimátora mesta, ktorý bol v súvislosti s eurofondovým projektom Základnej školy Májové námestie neprávoplatne odsúdený. Ak mu bude tento rozsudok potvrdený, mestu Prešov hrozí finančná korekcia na eurofondoch až do výšky viac ako milión eur. Pri tomto projekte už navyše mesto kvôli potvrdeným rozsudkom iných osôb z korupcie časť finančných prostriedkov vracalo.
To všetko sú konkrétne príklady toho, prečo Prešov v minulosti stagnoval a prečo sa rozdiel medzi Prešovom a Žilinou dlhé roky zmenšoval a hrozilo, že Žilina bude nakoniec "pred" Prešovom.
Môj pohľad po troch rokoch
Keď som pred tromi rokmi predstavil volebný program, hovoril som o potrebe štrukturálnej zmeny v riadení mesta. Nie o kozmetických úpravách, ale o skutočnej zmene smerovania.
Tvrdil som, že ak chceme tento trend zmeniť, nestačí hovoriť o problémoch. Treba začať robiť rozhodnutia, ktoré budú zvyšovať kvalitu života v meste – od podpory bývania, cez investície do verejných priestorov až po projekty ako bezplatná mestská doprava pre deti s trvalým pobytom v Prešove a podporu kultúry a športu.
Vzťah ľudí k mestu sa totiž nebuduje sloganmi.
Buduje sa tým, či sa tu dá dobre žiť, pracovať a vychovávať deti.
A práve o to sa dnes snažíme.
Stav po roku 2022
Nastaviť chod mesta na procesy, ktoré budú viditeľné o niekoľko rokov neskôr, nebol vôbec jednoduchý proces. Ale ľudí na úrade som presvedčil, že to treba urobiť a vydržať, lebo demografické zmeny sa neprejavujú za jeden mesiac, ale po čase budú výsledky zreteľné.
A dáta dnes po troch rokoch jasne ukazujú, že trend sa začal meniť.
Za obdobie 2023 až 2025 sa rozdiel medzi mestami PO a ZA znížil celkovo len o 356 obyvateľov.
Priemerné tempo približovania sa Prešova Žiline kleslo na 118 obyvateľov ročne.
To znamená spomalenie nepriaznivého trendu približne o 60 %.
Čo sa v meste zmenilo?
V posledných rokoch sa v Prešove začali meniť veci, ktoré majú priamy vplyv na to, či ľudia chcú v meste žiť a nie je sú to náhodne procesy, ale systémové zmeny.
Výstavba bývania
V Prešove dnes prebieha najväčšia bytová výstavba za posledné roky.
Aj keď projekt mestských nájomných bytov nateraz zastavili občianske petície, intenzívne podporované poslancami, ktorí v tom vidia politickú tému a nie záujem mesta, tak developerská výstavba pokračuje vo viacerých lokalitách a výrazne zvyšuje kapacitu bývania.
Budovanie vzťahu k mestu
Mesto sa snaží vytvárať aj nové väzby medzi obyvateľmi a mestom.
Jedným z konkrétnych opatrení je napríklad bezplatná mestská doprava pre deti s trvalým pobytom v Prešove. Nie je to len sociálne opatrenie. Je to aj signál pre mladé rodiny s deťmi, že mesto chce, aby tu žili.
Kvalita života
Investície do športu, verejných priestorov, školstva či mobility, participácia občanov na rozhodovaní, podpora mládeže, ...., rozvoj občianskej spoločnosti, to všetko má smerovať k tomu, aby Prešov nebol len mestom, kde ľudia bývajú.
Ale mestom, kde chcú zostať a/alebo sa vrátiť.
Čo by sa stalo, keby trend pokračoval?
Ak by pokračovalo tempo približovania z rokov 2008 – 2022, teda približne -294 obyvateľov ročne, tak by Žilina by mohla Prešov predbehnúť už okolo rokov 2028 – 2032.
Pri súčasnom tempe sa tento horizont posúva o desať a viac rokov ďalej, čo otvára priestor na ďalšie štrukturálne zmeny, ktoré sme už v meste naznačili a započali s ich realizáciou.
To nie je definitívne víťazstvo, ale je to veľmi dôležitý signál.
Prešov dnes stojí na križovatke
Pokles počtu obyvateľov nie je problém len Prešova alebo Žiliny.
Je to celoslovenský trend.
Ale mestá, ktoré investujú do bývania, infraštruktúry a kvality života, dokážu tento trend výrazne zmierniť.
A práve to je dnes výzva aj pre Prešov.
Nie je to príbeh o tom, kto je tretí alebo štvrtý.
Je to príbeh o tom, aké mesto chceme o desať, dvadsať a viac rokov, lebo aj keď tu my nebudeme, naše mesto chceme zanechať atraktívne a pripravené na život pre naše deti a ich deti .... .
Jedno jednoduché poučenie na záver
Celá táto diskusia má ešte jednu pointu.
V čase, keď máme prístup k otvoreným dátam štátu, je až prekvapujúce, ako často vznikajú titulky bez toho, aby sa niekto pozrel na základné čísla. Stačí pritom urobiť jednoduchú vec. Otvoriť databázu Štatistického úradu SR (Datacube) a .... pozrieť sa na fakty a podľa nich posudzovať samosprávu.
Lebo bez dát sa robia zlé rozhodnutia, aj tie počas volieb.
