Vážení Prešovčania, vážení Tatranisti,
doteraz som sa do verejnej prestrelky okolo FC Tatran Prešov nezapájal. Nie preto, že by som nemal čo povedať. Nie preto, že by som sa bál pomenovať problémy alebo zodpovednosť. A už vôbec nie preto, že by mi na Tatrane nezáležalo.
Mlčal som preto, lebo mesto Prešov vyhlásilo obchodnú verejnú súťaž a mojou povinnosťou ako primátora bolo chrániť jej transparentnosť, nestrannosť a vyjednávaciu pozíciu mesta. Každé moje emotívne vyjadrenie mohlo ovplyvniť rokovania, poškodiť klub alebo dať niektorej zo strán dôvod spochybňovať celý proces.
Po tom, čo svoje stanovisko zverejnil FC Tatran Prešov a následne reagovali bývalí predstavitelia klubu, sa však situácia zmenila. Ďalšie mlčanie by už nebolo prejavom zdržanlivosti. Vznikol by iba prázdny priestor, ktorý by ďalej zapĺňali polopravdy, navzájom si odporujúce čísla a osobné útoky.
A to už Tatranu nepomáha.
Tatran pre mňa nie je iba mestská spoločnosť
Nie som s Tatranom spojený iba preto, že som primátorom mesta Prešov a dnes aj predsedom predstavenstva klubu.
Môj otec pôsobil ako generálny riaditeľ Tatrana. Naša rodina bola v určitom období spolumajiteľom klubu a už v minulosti sa podieľala na stabilizácii Tatrana.
Preto túto situáciu nevnímam iba cez tabuľky, účtovné výkazy a uznesenia. Vnímam ju aj ako záväzok voči svojmu otcovi, voči ľuďom, ktorí Tatranu venovali celý život, a voči generáciám Prešovčanov, pre ktorých zeleno-biele farby nie sú marketingovým produktom, ale súčasťou ich identity.
Práve preto ma bolí, kam sa verejná diskusia dostala.
Diskusia sa zúžila na percentá. Príčiny sa z nej však úplne vytratili
Celá debata sa postupne zvrhla na otázku, či má oddlženie klubu stáť desať, pätnásť, dvadsať alebo dvadsaťšesť percent. Či má investor vložiť milión alebo milión štyristotisíc eur. Kto ponúka lacnejší kapitál a kto drahší.
Tieto otázky sú dôležité. Ide o verejné peniaze a o majetok mesta, preto musí byť každé euro vysvetlené.
Lenže toto sú už náklady na riešenie následkov, ktoré súčasné vedenie Tatrana nespôsobilo.
Úplne sa nám vytratila diskusia o tom, prečo sa klub do tejto situácie dostal.
Kto podpisoval zmluvy, ktoré klub nevládal plniť? Kto schvaľoval agentské provízie, systém odmien pre hráčov, zmluvy, ktoré si navzájom odporovali? Kto vedel presné informácie o rastúcich dlhoch? Aké informácie dostávalo predstavenstvo, dozorná rada a jediný akcionár – mesto Prešov?
Kde boli mestskí nominanti v dozornej rade?
Dozorná rada nie je čestná funkcia ani položka v životopise. Jej úlohou je dohliadať na hospodárenie spoločnosti, žiadať vysvetlenia a upozorniť vlastníka, keď sa situácia stáva neudržateľnou. Ľudia, ktorí boli mestom nominovaní na kontrolu klubu, musia vysvetliť, akým spôsobom túto povinnosť vykonávali.
Rovnako musíme hovoriť o športovom riadení. Prečo klub po jednej sezóne opustil najvyššiu súťaž? Aké boli rozhodnutia pri tvorbe kádra, transferoch a zmluvách? Ako fungovala športová diplomacia a vzťahy s futbalovými orgánmi?
Aj rozhodnutie Disciplinárnej komisie SFZ, ktorá bývalému predstaviteľovi klubu uložila za hrubé nešportové prejavy voči delegovaným osobám zákaz vstupu do vybraných priestorov štadiónov od 17. mája 2026 do 30. júna 2027, je objektívnou súčasťou hodnotenia predchádzajúceho obdobia. Nie je to môj názor ani osobný útok, ale oficiálne disciplinárne rozhodnutie.
Aj pokuty a škody zvyšovali stratu klubu
Len za uplynulú sezónu v najvyššej súťaži išlo o ďalšie desaťtisíce eur, ktoré chýbajú na mzdy, mládež alebo riadnu prevádzku. Za nešportové správanie zástupcu klubu a následné porušenie disciplinárneho rozhodnutia boli uložené pokuty spolu 2 100 eur. Za predloženie pozmeneného dokladu v licenčnom konaní dostal klub ďalšiu pokutu 2 000 eur. Za nešportové správanie divákov a škody spôsobené na iných štadiónoch predstavovalo podľa interného vyčíslenia klubu ďalšie zaťaženie 29 700 eur.
Spolu ide o najmenej 33 800 eur, ktoré reálne zvýšili stratu klubu. Podľa podkladov súčasného vedenia tieto sankcie v konečnom dôsledku uhradil klub zo svojich prostriedkov. Nie je v poriadku, aby náklady vyvolané konkrétnym konaním zostali bez vysvetlenia a znášal ich Tatran, jeho hráči, mládež a fanúšikovia.
Sociálna sieť však nesmie nahradiť audit, súd ani vyšetrovanie
Zároveň odmietam, aby sa na sociálnych sieťach vynášali rozsudky bez kompletných dokumentov.
Súčasné vedenie klubu vo svojom stanovisku pomenovalo viaceré závažné prípady – leasingové záväzky, transfery hráčov, nevyplatené prémie, agentské provízie a ďalšie rozhodnutia z predchádzajúceho obdobia.
Ako predseda predstavenstva som požiadal, aby bol ku každému takému prípadu pripravený úplný dokumentačný spis:
zmluva, účtovný doklad, rozhodnutie príslušného orgánu, právne stanovisko, vyčíslenie možnej škody a označenie osôb, ktoré rozhodnutie prijali alebo podpísali.
Kým nebude konkrétny prípad riadne zdokumentovaný, nebudem nikoho verejne označovať za vinného. Ak sa však preukáže škoda, klub si ju bude uplatňovať. Ak sa objaví dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, vec bude odstúpená orgánom činným v trestnom konaní.
Nie zo zlomyseľnosti. Nie z pomsty. Ale preto, že predstavenstvo spoločnosti nemôže ignorovať možné poškodenie jej majetku.
Čísla, ktoré dnes riešime, nie sú politickým názorom
K 31. júlu 2026 vykazoval FC Tatran Prešov záväzky približne 1,3 milióna eur, záporné vlastné imanie približne milión eur a stratu za prvých sedem mesiacov roka takmer 350-tisíc eur.
To nie sú statusy. To nie sú predvolebné slogany. To je účtovná realita, ktorú musí nové vedenie klubu riešiť.
Preto nestačí verejnosti hovoriť iba o tom, aké peniaze ešte údajne majú do klubu prísť. Pri každom očakávanom príjme treba povedať aj to, aké pohľadávky, zápočty, zrážky alebo staršie záväzky sú s ním spojené.
Hrubá suma nie je automaticky peniazmi, ktoré zostanú na účte klubu.
Práve tak vznikajú zavádzajúce príbehy o transferových príjmoch alebo o platbách z Únie ligových klubov. Verejnosti sa ukáže jedno číslo, ale už sa nepovie, či je za ním nesplatený leasing, zrážka, agentská provízia, nárok iného subjektu alebo sporný zmluvný vzťah.
Pravda sa nedá vybrať z jednej bunky v tabuľke.
Hráči a tréneri nie sú figúrky v politickej hre
Najviac ma znepokojuje, čo táto verejná vojna robí s ľuďmi priamo v klube.
Hráči sú tiež iba ľudia. Čítajú správy, statusy aj komentáre. Vnímajú, keď sa niekoľko týždňov verejne diskutuje o možnom konkurze, dlhoch, predaji klubu či návrate bývalého vedenia. Vnímajú neistotu, či sa vedenie mesta a mestskí poslanci dokážu dohodnúť na stabilizácii klubu.
Súčasné športové vedenie, tréner aj ľudia, ktorí sú s kabínou v každodennom kontakte, potvrdzujú, že táto atmosféra na mužstvo vplýva.
A napriek tomu hráči pracujú.
Po štyroch kolách novej sezóny má FC Tatran Prešov sedem bodov a patrí mu šieste miesto v šestnásťčlennej MONACObet lige. Klub zvládol náročný vstup do súťaže a body stratil naplno až proti Petržalke, ktorá je po štyroch kolách bez straty bodu na čele tabuľky.
To nie je výsledok mužstva, ktoré by sa vzdalo.
Je to výsledok hráčov, trénerov a pracovníkov, ktorí sa snažia udržať športový výkon napriek tomu, že okolo nich každý deň vzniká ďalší spor.
Namiesto toho, aby sme ich podporili, vytvárame dojem, že Tatran je iba miliónový problém. Zabúdame, že je to A-mužstvo, ženské družstvo, mládežnícka akadémia, tréneri, rodičia, deti, fanúšikovia a stovky ľudí, ktorí s klubom žijú.
Ochraňujeme to najcennejšie – značku a kontinuitu Tatrana
Mesto Prešov v poslednom období urobilo významné kroky na ochranu toho, čo nesmie byť predmetom žiadneho obchodného experimentu.
Mesto je výlučným majiteľom ochrannej známky Európskej únie FC TATRAN PREŠOV 1898, zapísanej pod číslom 019263332. Klub ju môže používať na základe licencie, ale značka zostáva chránená v rukách mesta.
Pracujeme aj na širšej ochrane názvu Tatran Prešov pre ďalšie športy spojené s mestom.
O tomto sa v súčasnej diskusii takmer nehovorí. Pritom ochrana názvu, histórie a kontinuity je jedným z najdôležitejších krokov, ktoré mesto urobilo.
Investor môže vlastniť akcie. Môže riadiť spoločnosť. Môže priniesť kapitál.
Nemôže však vlastniť pamäť mesta ani si odviezť Tatran z Prešova.
Tatran nesmie byť predvolebnou zbraňou
Spojené komunálne a krajské voľby sa uskutočnia 24. októbra 2026. V čase pred voľbami sa k Tatranu vyjadruje takmer každý, kto sa uchádza o verejnú funkciu. Rozumiem tomu. Tatran je veľká a citlivá téma.
Odmietam však, aby sa klub stal predvolebnou zbraňou.
Vyzývam preto mestských poslancov aj kandidátov v nasledujúcich voľbách:
Prestaňme používať Tatran ako nástroj osobného a politického zápasu.
Nechajme súčasné športové vedenie, trénerov a hráčov pracovať. Nezverejňujme neoverené interné údaje a nevytrhávajme jednotlivé čísla z kontextu. Nevytvárajme obraz, že tí, ktorí boli súčasťou riadenia klubu v období vzniku problémov, sa môžu bez vysvetlenia svojich rozhodnutí vrátiť ako jediní záchrancovia.
Rezignácia v mestskej spoločnosti ukončuje funkciu, ale nezabúdajme na to, že rezignácia neukončuje povinnosť vysvetliť rozhodnutia prijaté počas jej výkonu.
Zodpovednosť sa nevyvodzuje hlasnejším statusom ani útokom na ľudí, ktorí dnes zdedené problémy riešia. Zodpovednosť sa vyvodzuje predložením dokumentov, vysvetlením rozhodnutí a prijatím ich následkov.
Ak bude potrebné, stretneme sa na zasadnutí predstavenstva, pred dozornou radou, na mestskom zastupiteľstve, pred súdom alebo pred orgánmi činnými v trestnom konaní.
Nie v nekonečnom súboji komentárov na sociálnych sieťach.
Ospravedlňujem sa za zlyhanie kontrolných mechanizmov mesta
Nemôžem a nebudem sa ospravedlňovať v mene konkrétnych poslancov či bývalých členov orgánov spoločnosti. Každý musí niesť vlastnú zodpovednosť.
Ako primátor sa však občanom mesta Prešov a fanúšikom Tatrana ospravedlňujem za to, že mesto ako vlastník nedokázalo včas nastaviť také kontrolné mechanizmy, ktoré by prehlbovanie problémov zastavili.
Neprijímam zodpovednosť za rozhodnutia, ktoré som neurobil a za zmluvy, ktoré som nepodpísal. Prijímam však zodpovednosť za to, aby sme dnes nastavili systém, v ktorom sa podobná situácia už nebude môcť zopakovať.
To znamená skutočný finančný dohľad, pravidelný reporting, kompetentné predstavenstvo a dozornú radu, kontrolu zmlúv, centrálne schvaľovanie významných záväzkov a osobnú zodpovednosť ľudí, ktorí za klub rozhodujú.
Čo je teraz naším cieľom
Naším cieľom nie je predať Tatran za každú cenu.
Naším cieľom je Tatran zachrániť, ekonomicky stabilizovať a vytvoriť mu podmienky na návrat medzi najlepšie slovenské kluby.
Obchodná verejná súťaž nebola uzavretá uznesením MsZ. Nie je však svätým grálom a možno ani jediným možným riešením. Mesto popri nej preveruje aj lacnejšie a efektívnejšie možnosti stabilizácie klubu. K dnešnému dňu však nikto, ani hlavný kontrolór, nepredložil konkrétny, zákonný, finančne krytý a okamžite realizovateľný alternatívny návrh.
Očakávame preto, čo prinesú najbližšie dni, a verejnosť budeme transparentne informovať o každom ďalšom kroku. Pokračovanie zasadnutia mestského zastupiteľstva, ktoré nebolo uznášaniaschopné, je predbežne plánované na pondelok 24. augusta 2026.
Obchodná verejná súťaž bola vyhlásená preto, aby sa transparentným spôsobom našiel finančný partner schopný priniesť stabilizačný kapitál, pričom mesto si má zachovať ochranné práva a kontrolu nad identitou klubu.
Ak sa takáto transakcia nedá uzavrieť bezpečne a zákonne, mesto musí byť pripravené na aj na ten najkrajnejší variant – riadenú reštrukturalizáciu, ochranu pred veriteľmi, uplatnenie nárokov na náhradu škody a stabilizáciu klubu pod kontrolou mesta.
Mestskému zastupiteľstvu musíme predložiť všetky dostupné a poctivé možnosti. Nie je to vydieranie, že existuje iba jedna cesta, ale zhodnotenie stavu po predchádzajúcom vedení.
Športovým cieľom zostáva bojovať o najvyššie priečky druhej ligy a o návrat do najvyššej súťaže. Ekonomickým cieľom je, aby Tatran prestal každý rok hasiť ďalšiu krízu a začal fungovať ako profesionálne, kontrolované a dlhodobo udržateľné športové spoločenstvo.
Tatran sa nezachráni statusmi, ale Tatran sa zachráni iba prácou, výkonom na trávniku, zodpovednosťou a hlavne pravdou.
K tomu bude potrebné urobiť rozhodnutia, ktoré budú ťažké, ale budú obhájiteľné pred občanmi, fanúšikmi aj zákonom.
Pre mňa je táto úloha aj prejavom úcty všetkým, ktorí najstarší klub na Slovensku budovali dávno pred nami. Nedovolím, aby sa ich práca, história klubu a nádej dnešných detí a juniorov stali rukojemníkmi osobných sporov alebo predvolebnej kampane.
Tatran patrí Prešovu.
A našou povinnosťou je odovzdať ho ďalšej generácii stabilnejší, silnejší a dôveryhodnejší, než je dnes.
