No teraz to možno bude znieť ako klišé, ako niečo, čo tu už toľko krát bolo.
No nikdy to nemôže byť klišé, ak sa jedná o nás dvoch, a vôbec, ak sa jedná o kohokoľvek, kto prežíva niečo takéto skvelé ako my dvaja. Lebo každý z nás je jedinečný. A mne sa tvoja jedinečnosť páči.
Nie je to dlhý čas, čo sme „spolu“ veď len pár razy sme sa nazvali MY.
No v skutočnosti sú to hodiny a hodiny spoznávania sa, aj keď sme zatiaľ len v tomto krásnom štádiu.
A ty možno ani len netušíš že ja aj z dvoch týždňov dokážem urobiť krásnu spomienku v podobe tohto odvážneho vyznania. Spomienku, ktorá bude pokračovať naživo.
Neviem či si ešte pamätáš prvý večer, ale ja som sa tak veľmi túžila s tebou stretnúť, že mi v tom nezabránila ani únava po dlhej ceste. A možno ti to ešte ani teraz často nehovorím, ale bol si neskutočne sexi (tak už je to von) :-)
V ten večer som o sebe prezradila tak veľa, že som som bola presvedčená o tom, že sa už so mnou ani nestretneš. A tá cinkulárka... :-)
Neviem čo bolo ďalší a ešte ďalší večer – teda nepamätám si to tak celkom presne – ale viem, že to boli dlhé hodiny rozprávania a spoznávania sa. Pamätám si, ako von úžasne snežilo (tak ako aj dnes) a ja som do snehu vydupkala svoje meno (dúfam, že ho máš ešte stále v mobile) a cítila som sa ako malé decko :-) Ale bolo mi naozaj skvele.
A pamätám si tie naše rozlúčky, každý otočený do opačnej strany a potom nekonečné ospravedlňovačky cez sms :-)
Asi nám naozaj trvalo, kým sme pochopili svoje myšlienkové pochody, svoje zmýšľanie navzájom a tiež svoj humor. Lebo ten máme naozaj poriadne odlišný.
Viem, že nemáš rád dlhé príbehy a tuším aj sentimentálne, lebo tie nikdy nedočítaš do konca, preto by som to mala nejako ukončiť....
...Momentálne nás čaká ťažké obdobie, a visí nad nami damoklov meč v podobe štúdia, ktoré nás čaká. Áno, ja viem, niečo sme si už o tom povedali a preto sa bojím ešte viac, no ja dúfam, že všetko to, čo nás ešte určite čaká budeme zvládať už len spolu.
