Žiješ?

Chodím okolo každé ráno. Je to moja bežná cesta do školy už niečo vyše dva a pol roka. Nuda, však? No... Nie tak celkom.  Než do tej mučiarne dorazím, stihnem sa cestou nadýchať úžasne „voňavého“ ranného vzduchu, pretože cesta do školy vedie cez tú najväčšiu mestskú križovatku a „ohľaduplní vodiči“ majú ráno príliš naponáhlo, aby sa obťažovali myslieť na niečo tak prízemné ako je enviromentalistika a životné prostredie, a kúria si to cez mesto, ako sa im zapáči.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Potom to ide cez jeden z dvoch biednych mostov, ktoré sa v našom meste nachádzajú a ten pohľad pozerať do Váhu fakt stojí za to, okrem tých krásnych kačičiek čo si tak kľudne plávajú na hladine, by ste tam zbadali (ako ja nedávno) aj nákupný košík z neďalekého obchodného domu, to bude zrejme pre tie kačky ako také malé kačacie väzenie, keby náhodou robili zle no a samozrejme, klasika ako skoro všade – odpadky.

Ďalej to celé pokračuje pekárňou, ktorú predsa nemôžem obísť. No nekúpte si niečo, keď vám to tak pekne vonia. Tomu sa hovorí nedbalá, no efektívna reklama :-)

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No a teraz konečne to podstatné, k čomu sa chcem tak nenápadne dostať (aj keď obkecy musia byť), a síce, okolo čoho to vlastne chodím do tej školy. Okolo okna. No nie hocijakého okna. Vždy (prisahám že každý každučký deň) tu sedáva jeden starý pán. Má otvorené okno, a pozerá von. Je jedno, či idem do školy ráno, alebo zaspím, on je tam vždy. A nielen ráno, ale aj poobede. Je sám, opustený. Nikdy k nemu nikto nechodí, nemá manželku a ani deti, ktoré by sa o neho postarali. Niekedy len tak vyjde v papučkách do pekárne a kúpi si čerstvý chlebík keď mu zavonia, ale iný pohyb som doposiaľ nezaznamenala.

SkryťVypnúť reklamu

Neviem čo sa stalo, a prečo je tento človek sám, a prečo takto „žije“, veď predsa ešte nie je taký starý. Oproti domu má park, prečo si neposedí na lavičke? Je pravda, že ho nemám na očiach stále a vôbec nemôžem tušiť, čo robí počas toho, ako ja sedím v škole, ale...  

Už neraz som si uvedomila, že tento človek je v mojich očiach chudák, ktorý to možno v živote nemal ľahké, súdiac podľa toho, ako žije teraz, ale prečo byť stále s hlavou otočenou vzad?

Pripomínajme si v živote krásne spomienky, no nezotrvajme v tých zlých, veď život môže byť krásny aj vtedy, keď vieme, že je to náš posledný deň v ňom. A možno práve preto...   

Denisa Frianová

Denisa Frianová

Bloger 
  • Počet článkov:  35
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Optimisticky depresívna... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéStarám sa do vás, no a čo?!

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
SkryťZatvoriť reklamu