Optimisticky depresívna... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Starám sa do vás, no a čo?!
Pamätáš sa? Nedávno si to čítal. A ja som ti vtedy povedala, že pre nás je na niečo také ešte príliš skoro. My ešte spolu nie sme päť rokov. No ja som ti vtedy sľúbila, že ak sa niečo také stane, určite ti to urobím aj ja.
Predpokladám, že nad takouto otázkou sa niekto len tak bežne nezamýšľa. Každý si žije svoj každodenný život, s každodennými, aj keď možno malichernými starosťami a téma smrť je pre nás akési tabu.
Chodím okolo každé ráno. Je to moja bežná cesta do školy už niečo vyše dva a pol roka. Nuda, však? No... Nie tak celkom. Než do tej mučiarne dorazím, stihnem sa cestou nadýchať úžasne „voňavého“ ranného vzduchu, pretože cesta do školy vedie cez tú najväčšiu mestskú križovatku a „ohľaduplní vodiči“ majú ráno príliš naponáhlo, aby sa obťažovali myslieť na niečo tak prízemné ako je enviromentalistika a životné prostredie, a kúria si to cez mesto, ako sa im zapáči.
Kam sa to všetci ženieme? Neviem kam vy, ale ja za KARMOU :-) Alebo krátky „životopis“ môjho doterajšieho blogovania...
Bolo by lepšie, keby som odpoveď na túto otázku nechala až na neskôr, teda na koniec článku, aby to znelo ako pointa, no ja to zo seba jednoducho musím dostať! :-)
Cítim krv. Vidím človeka, nepočujem nič, viem iba to, že s niekým život zametá.
