Ako sme vyhrali "melón" :-)

„To si celá ty!“ Kričí mama. „Všetko robíš na poslednú chvíľu.“ Zase je to tu. Hádame sa, ako vždy. „Ale prosím ťa, mami. Uvidíš, ešte mi to niekedy aj pomôže,“ nenechám sa vytočiť. „Toto? Tak to ti teda určite nepomôže v ničom! Je to len jedna sprostá vlastnosť a nič viac. S tým môžeš mať akurát len problémy.“ Ach, moja nedochvíľnosť. Čo s tebou? Nič. Vravím si v duchu. Nie je to predsa až také hrozné. Čo tam po jednom blbom žrebe. A že som ho poslala asi neskoro. Aj tak nevyhráme. To len moja sentimentálna matka si stále myslí, že ak budeme každý týždeň kupovať žreby tak sa z nás z ničoho nič stanú milionári. Ha, ha. Nie som sprostá!

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

A je to tu. Rodinka máopäť raz sviatok. Prejdem okolo telky a na Bruchalu „s úžasne modrými očami“ saani nepozriem. Je to trápne. Na niečo takéto sa môžu dívať naozaj lenstroskotanci čo nemajú nič iné na práci. Poberiem sa späť do izby a zaborím nosdo ekonomiky. No neprečítam ani prvý riadok a už sa zdola ozývajú výkriky. Jeto nadšenie, alebo sklamanie? Neviem si zaradiť intonáciu mojej matky dožiadnej kolónky výkrikov.

No našťastie si s týmdlho hlavu nelámem, lebo o chvíľu už počujem: „Lucinka zídi dole, ideme dotelky. Juchúúú!“ No jo, tak to teda bude...

To bol teda týždeň. Matkanervózne pobehovala po dome a stále opakovala, že bude v telke a uvidí Bruchalunaživo a bla bla... A ako pobehovala po meste a všetkých obchodoch, ktoré sa vňom nachádzajú tak to ani nevravím. Dovidenia. Ja som samozrejme bolapochválená, že som to nakoniec stihla, aj keď sme si mysleli že som to poslalapo termíne. Takže všetko v pohode. Veď prečo nie, budeme v telke.

Deň D. Sedím pred telkou,aj keď bohužial, z donútenia a prvý krát čumím na chudákov, ktorí si myslia žejedna relácia im zmení život a oni domov odídu s melónom v cestovnej taške. Ha!A už prichádza naša Veľká mama. Ohodená a vysmiata (ak si vietepredstaviť človeka, ktorý VIE že ide vyhrať veľké prachy, tak presne takvyzerala) a modrooký Bruchala ju predstavuje. Vyberá si dáždnik a odchádza nasvoje miesto. Juj, ako sa mi len zíva. Jedným okom zazriem tri kvapôčky naveľkej obrazovke a moju mamu stojacu pri nej a... Zaspávam. Budím sa však popár minútach na bratove nadšené výkriky a rýchlo sa pozriem na televízor.Bruchala melie niečo o tom, že budúci týždeň bude jackpot len 400 000 Sk a bla bla... Stop! Čo bude? LEN 400 000? Tak potom... "My máme jackpot?" Pozerám na brata a po spánku ani stopy. Ten len ticho prikyvuje a zasoplenou vreckovkou si utiera slzy šťastia.

reklama

Ani vám nebudem rozprávaťako to pokračovalo ďalej. Také klišé. Vyhrali sme melón. Matka bola samozrejmešťastná a ďakovačiek na moju osobu nebolo konca kraja. Že som ten žreb nakoniecposlala a že práve nás vybrali a bla bla bla... No proste HAPPY END :-)