Zápisky (geotermo)heretika: Prológ

(alebo o tom, ako som sa stal - a prečo som - "heretikom")

Zápisky (geotermo)heretika: Prológ
Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Bol február 2009. Akureyri. Objektívne ráno. Subjektívne tomu bolo uprostred polárnej noci ťažko uveriť. Teutónska zima pohode tiež nepridala. Nabudený (viac plus ako mínus) dvoma marlborkami, vedomosťami z predmetu „Zem a zemské zdroje“, ako aj pevnými základmi kdejakých geologických disciplín nasatými počas predošlého 3,5 roka na TU Košice, som zasadol v jednej z účební fakulty RES | The School for Renewable Energy Science (spoločná fakulta University of Iceland a Univeristy of Akureyri, dnes už dlhodobo – a žiaľ – len súčasťou UoI).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvý predmet „Energy past, present and future“ a v sylaboch „renewables“. Paráda. To viem, zo „zemiakov“ som mal B-čko, a ako inak, aj tak vinou skúšajúceho. Obnoviteľné zdroje? Ha! No predsa všetky okrem fosílnych, ktoré sa obnovujú stále, vrátane geotermálky. No čo už ma môže zaskočiť? Stačila otázka prednášajúceho po dvoch hodinách diskusie, vraj – čo si o obnoviteľnosti (aj) geotermálky so spolužiakmi myslíme. Ako... čo si o nej myslíme. Nemusím si nič myslieť, obnoviteľná je – písali to v skriptách – čo o tom nejaký amícky energetik polemizuje. Mudrlant. Prvé meno na – neskôr celkom internacionálnom - blackliste.

SkryťVypnúť reklamu

Dva týždne po tejto skúsenosti: „Fundamentals of thermodynamics“. To, že pod pojmom – fundamentals – som si predstavoval niečo iné, než ten poľský tyran, ktorý nás predmetom viedol (bol som geológ, nie fyzik, čo to po mne chcel!), vyvrcholilo slajdmi o vzťahu obnoviteľnosti zdrojov energií v súvislosti s otvorenými alebo uzavretými termodynamickými systémami. Čože? Všetko je jasné, obnoviteľné sú obnoviteľné, čo do toho pletie nejakú fyziku. Pch, zas jeden, čo žije v omyle. Kacír!

V polke marca pribudol na zoznam Brazílčan. Ten to skúsil rafinovane. Na predmete „Energy Efficiency Analysis“ nielenže svojvoľne obnoviteľnosť zaplietal aj do princípov trvalej udržateľnosti, ale pridal aj nejakú uhlíkovú stopu, a ešte ju aj nazval, že „carbon footprint“. A všade otázniky.  Ďalší.

SkryťVypnúť reklamu

S nádejou som vzhliadal koniec apríla – vytúžený blok „Introduction to geothermal energy“. A teraz im to natrieme, fyzikom, energetikom a ekológom (?) akýmsi! Tri medové týždne prvého semestra, keď mi „ľudia z fachu“ dajú za pravdu. A bolo tomu tak, prvých päť dní. Pri geológii a tektonike geotermálnych štruktúr, hydrogeológii a hydraulike to dosť dobre nešlo (dobrá práca, Axel B.!). Dokonca aj šiesty a siedmy deň, kedy nám Hrefna K. dala jasne najavo, že geochémia zdrojov geotermálnej energie neskončí bezchybným zápisom H2O. Ale potom... . Z ničoho nič pridala ku grafom chemických analýz interpretácie akéhosi ochladzovania, zmiešavania, straty pary. Uhm... na základe zmien chemizmu? Veď ak raz je niečo obnoviteľné, tak je to obnoviteľné „se vším všudy“, tak aké zmeny, akého chemizmu! No ale čo čakať, od hydrogeochemičky. Šup na zoznam. Ranu z milosti celému uštedril Gudni Axelsson a jeho časť „Reservoir response forecasting“ v treťom týždni bloku. Vraj: „obnoviteľný zdroj je ten, ktorého produkcia umožňuje rezervoáru jeho obnovovanie už počas využívania, alebo ktorého čas potrebný na regeneráciu nie je dlhší, ako doba jeho využívania“. A že definícia prijatá aj Svetovou geotermálnou asociáciou – IGA? A že matematické a fyzikálne modelovanie regenerácie rezervoáru, predikcia toho, ako sa bude správať pri produkcii? Héééé ? Veď raz keď je zem horúca, je horúca, chladnúť nebude. Načo modely – stačí to dať do skrípt, novín, vyhlásiť kdekade, no najmä pred kamerou, a je to! Zdravý sedliacky rozum! Gudni nebol veru kacír. Gudni bol priam arci-kacír!

SkryťVypnúť reklamu

Štatistika na konci prvého semestra začínala byť neúprosná. A ďalšie štúdium, už zamerané len na „geotermálku“ a rezervoárové inžinierstvo, nedopadlo o nič lepšie. Geotermici si podávali kľučky s geológmi, hydrogeológmi, geochemikmi, matematickými geológmi, hydraulikmi, geofyzikmi, tepelnými inžiniermi, rezervoárovými inžiniermi. Tu odstavený blok elektrárne kvôli strate parnej fázy v rezervoári. Tam odpojená časť vrtného poľa kvôli prechodu dvojitej fázy do stavu vlhkej pary. Henten rezervoár ochladený po jedenástich rokoch a polka vykurovacieho systému v háji. Onen rezervoár stihol za dvadsať rokov kompletne zmeniť chemické zloženie geotermálnych vôd, lebo prehnanou produkciou zrazu nacucával úplne iné vody, než v sebe pôvodne mal. Mimochodom, tomu rezervoáru tam potrvá pri optimistickom scenári približne dvesto rokov, kým sa spamätá z ledva štyridsať ročnej produkcie. Našťastie, nie je to až tak zlé, lebo onomu rezervoáru to po tridsaťročnej produkcii potrvá len osemdesiat rokov. Pretože také interpretačné metódy, hentaké spôsoby a postupy modelovania, onaké koncepčné modely. A fyzika. No a len aby sa nezabudlo, tak tu – tu – tu a tu vymizli prirodzené termálne pramene, a tam a tam a tam akékoľvek fumaroly. Zhodou náhod, do niekoľkých mesiacov a či rokov po otvorení produkcie rezervoáru, s ktorým boli spojené.

Vystali dve možnosti. Alebo to s tou obnoviteľnosťou geotermálky, a jej nekonečnosťou nie je úplne tak samozrejmé, a teda má svoje limity, podmienky, úskalia, ktoré jej obnoviteľnosť „tak nejak“ podmieňujú. Alebo sa mýlia všetci tí, ktorí nám tieto veci intenzívne do hlavy vštepovali.

Blahovú nádej, že na odpoveď mám kus života stopla obhajoba diplomovej práce. Konkrétne otázka, čo si myslím o možnostiach obnovovania teplotných podmienok v rezervoári, ktorého model som riešil. Iróniou sa ma to spýtal Axel – ten latentný heretik, ktorý obnoviteľnosť nespomenul ani raz za čas, čo nám prednášal. Zrada. Ideály zrútené, viera v troskách. Doba temna. Niečo som však povedať musel. A tak, rok a jeden mesiac (mali sme kontrahované štúdium) po blízkom stretnutí s prvým (geotermo)heretikom svojho druhu, som vlastnou odpoveďou na zoznam úspešne dopísal aj samého seba.

Koniec dramatizácie.

V skutočnosti, väčšina toho, čo čítame u nás doma, dokonca aj legislatívne rámce, opisujú geotermálnu energiu ako také perpetuum mobile. Nevyčerpateľnú, bezlimitnú, dokonalo obnoviteľnú. S nekonečným potenciálom. Legislatíva pri využívaní geotermálnych vrtoch vyžaduje prakticky len vodoprávne povolenie – množstvo vody, ktoré je z vrtov možné odoberať na základe čerpacích skúšok. Dlhých neuveriteľných dvadsaťjeden dní. Uau. Človek si povie – aspoň niečo. Pritom voda je len médium, ktoré energiu prenáša k „nám“ na povrch. Nie, neplatí „čím viac vody, tým viac energie v rezervoári“ a naopak. Je to ako variť kuraciu polievku bez kuraťa. Nazvať sa dá všelijako, pointa ale pretečie pomedzi zuby – doslova. Koncept toho, že ako každá energia (teplo), aj geotermálna energia má svoje limity dané fyzikálnymi zákonmi, jej geologickým a geotermickým prostredím, tu jednoducho chýba. A zmena podmienok v jednej časti rezervoáru skôr či neskôr vyvolá zmenu v inej časti rezervoáru, ak spolu komunikujú. A nie je to otázka „či?“ ale „kedy?“. Teraz k tomu pridajme ošiaľ, ktorý v súvislosti s geotermálnou energiou na Slovensku zavládol. Geotermálny vrt do každej rodiny! Tým, že nepochopíme širšie súvislosti zdrojov geotermálnej energie paradoxne môžeme na niektorých miestach dospieť do bodu, kedy vedome-nevedome ohrozíme, alebo z dlhodobého hľadiska zničíme práve jeden zo zdrojov, ktoré by sme mohli využívať dekády a storočia. Na ceste k trvalo udržateľnému rozvoju a mantrickej „uhlíkovej neutralite“.

Preto zápisky heretika. „Indoktrínovaný“ takzvanou „islandskou školou“ geotermálnej energie som všetkými desiatimi za jej využívanie. Mimochodom, hoci je Island synonymom geotermálnej energie, je zároveň krajinou s najprísnejšími kritériami a podmienkami jej využívania. Práve so zameraním na jej podmienenú obnoviteľnosť. Máloktorý OZE, ak vôbec, vie byť tak účinný a všestranný. Ale za podmienky, že budeme poznať a rešpektovať jeho limity, a kapacity v tom-ktorom území. A namiesto honu na to „koľko“ (čo mi to len pripomína...) prejdeme už konečne k prístupu „ako“. Až potom môžeme hovoriť o tom, že geotermálna energia je obnoviteľný zdroj, a my ju využívame udržateľným spôsobom.

A preto táto heretická miniséria.  Snáď sa mi podarí opisovať, a možno vysvetľovať pozadie, zákonitosti, a súvislosti geotermálnej energie, alebo jej zaujímavosti, ktoré často nezaznievajú. A ak si nájdu svojich čitateľov čo viac si priať.

Tak – nech horúce vody tečú stále horúce, a zem hreje. Pre radosť nás – a našich detí.

Branislav Fričovský

Branislav Fričovský

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Nepamätám si všetky moje odpovede na otázku „čo chceš robiť, až budeš veľký“ – ale pamätám si, že moja profesia medzi nimi nebola. A dnes? Príležitosť absolvovať štúdium geotermálnej energie v „Mekke teplej vody a zeme“ mi umožnila nahliadnuť, a naďalej spoznávať jej komplexnosť a krásy aj v súvislostiach, ktoré nemusia byť vždy populárne. A popularizované. A prednášané. A známe. Rezervoárový inžinier alebo proste „hydrogeotermik“. Ing. (TUKE), M.S. / M.Sc. (joint degree, University of Akureyri a University of Iceland), PhD. (TUKE). Dnes ŠGÚDŠ. Držiteľ toho vzácneho šťastia, keď je práca zároveň aj koníčkom. Hrdý otecko. A NFL-rozpoltená osobnosť: fanúšik Minnesota Vikings a Green Bay Packers súčasne... a , „Cimrmanovcov“ a Star Wars – do momentu, kým ich nekúpili Mickey Mouse a jeho suita :) Zoznam autorových rubrík:  Nezaradená

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

275 článkov
SkryťZatvoriť reklamu