Tartuffe je politik.
Je to radca, ktorý má na všetko riešenie, má plán a znalosť princípov a skutočností nám neznámych. Rozpráva o nich, presviedča nás, ubezpečuje nás, že existujú a on je jediný, ktorý ich pozná.
Stavia sa do role bezchybného a neomylného strážcu. V skutočnosti nami však manipuluje. Ako najlepší priateľ nás hladí po chrbte, no v skutočnosti nás drží za krk, ktorý otáča, aby naše oči videli to, čo chce on. Ak chyby vyplávajú na povrch, zahrá martýra, obeť systému a svojej vlastnej chyby. Žiadosťou o zbičovanie v nás vzbudí ľútosť, odpustenie, zabudnutie, dôveru. A manipulátora opäť vidíme ako člena rodiny. A bohužiaľ, často ho povyšujeme nad našich blízkych
Má heslo: rozdeľuj a panuj. Vtiera sa do našich rodín, formuje obsah našich myšlienok, činov, konverzácií. Určuje tok našich vzťahov a predstáv o vzájomnej súdnosti. Pomáha nám identifikovať nepriateľa v našich vlastných radoch – v rodine. Pretože pravda, ktorú sa nám Tartuffe snaží ukázať, je dôležitejšia, ako láska. Je manipulátorom, ktorého cesty nám nie sú známe, ale sú dláždené našimi svármi. V nich sa ako stromy vykoreníme z toho, čo by malo pre nás byť prirodzené, rozhádame sa s Marrianou, s Damisom, aj s vlastnou matkou a ustúpime jeho plánom.
Tartuffe je internet
Je to najlepší zdroj informácií. Všetky znejú tak logicky a nápomocne. Všetky sú minimálne podprahovo mienkotvorné. Občas znejú dôležitejšie ako hlasy našich blízkych. Ovláda komunikáciu a určuje jej pravidlá. Akoby mal žezlo. Rozhoduje, kto a kedy hovorí, kto má počúvať. Ako algoritmus, ktorý ignoruje našu vôľu. Ponúka nám informácie, o ktoré nežiadame. Vykrikuje nám nedostatky, o ktorých sme nevedeli. A málokto mu vie odpovedať ako Mariana: ,,Ja nemám deti a zatiaľ som o nich ešte neuvažovala. A som tak šťastná.“ Málokto vie ustáť očakávania internetu.
A potom sú tu takí, ktorí ho počúvajú len napoly. Orgon počúva len informácie, ktoré slúžia jeho predstavám. Mnohí zostávame hluchí k takým, ktoré im protirečia aj v prípade, že ich internet kričí. Priznáva sa k zrade. A my počujeme len to, čo lahodí nášmu uchu, čo s láskou a pochopením hladí naše presvedčenie. Akoby to, čo s nami nesúhlasí nikdy neexistovalo.
Tartuffe je vnútorný strach, skrývajúci sa za presvedčenie.
Je to snaha ochrániť blízkych. No tlačiac ich do nášho sveta a našich predstáv zničí to, čo nás motivuje k tejto snahe. Náš vzťah s našimi milovanými. Orgon miloval svoje deti a chcel sa s nimi zblížiť, ale strach, ten stále opakovaný strach, na ktorom Tartuffe staval ,,pyramídu Slovenského rozhlasu” roztrhal to, čo mal strážiť: Orgonove prepojenie s jeho potomkami. Sám Orgon svoje deti odpojil od večného bezpečia domova, ktoré im chcel poskytnúť. Dieťa, ktoré mohlo domov doniesť trochu šťastia vybudovaného na štúdiách v zahraničí Orgonova vnútorná panika z budúcnosti a zo súdu jeho blízkych presvedčila o tom, že šťastie je neprenosné a na Slovensku nikdy šťastné nebude. Na Slovensku sa šťastným nedá byť, lebo ľudia to nedovolia.
Tartuffe je indikátor.
Je to parazit, ktorý ide od súčiastky k súčiastke, skúša a hľadá. A napokon sa vždy prisaje na ten najslabší článok, vysaje ho a cezeň rozbije celok. Skúsil Damisa. Toho zachránila Marianna, ktorá bola sama dosť odolná a nenechala sa ovládnuť. Intelekt a sebavedomie Orgonovej matky boli tiež dosť silné, ale Orgon samotný, zmorený otázkami a strachom podľahol. Stal sa reprezentantom faktu, že ani inteligencia, ani múdrosť nezaručia imunitu voči Tartuffovi samotnému. Postave, ktorá využíva, čím ďalej tým väčšiu únavu a ťažobu, ktorú každý z nás pociťuje (postreh požičaný od Petra Kočiša).
Tartuffe je oxymoron.
Je to fenomén, ktorý nám dokazuje, že logika nad životom nemá moc a my sa vieme smiať na niečom, čo by sme najradšej rozpárali bunku po bunke.
Tartuffe je kult.
Je to dobrosrdečnosť a faloš, ktorá si získa naše srdcia, oddelí nás od rodiny a ožobráči takým záludným spôsobom, že sa z celého tohto procesu tešíme. V tejto verzii hry priam dokonale zobrazuje moderné kulty, ktoré sa schovávajú za vieru, moderné filozofie a za ideu komunity, ale v skutočnosti ide len o kradnutie peňazí. Bez vyššieho cieľa, bez duchovna, všivavo a bez úcty - kradnú
Kde nájdeme toto zobrazenie Tartuffa?
Tartuffe je nová hra Slovenského komorného divadla v Martine, na ktorej spolupracovali českí i slovenskí tvorcovia. Aj napriek tomu, že je inšpirovaná niekoľko storočí starým dielom, dostala nový šat, do ktorého ju odel celý autorský kolektív postupnou tvorbou od stretnutia k stretnutiu. Podľa môjho názoru, ju dotiahli do kvalitne spracovaného konca.
Tartuffe je hra, ktorá dokázala byť politická, osobná, kultúrna, náboženská a spoločenská zároveň. Z pôvodnej molliérovskej verzie si v sebe zachovala posolstvo varovania pred podvodníkmi s ľahkou prímesou ekonomických nástrah dnešnej doby. Je to hra stráviteľná a v niektorých aspektoch veľmi ľahko pochopiteľná. Vhodná pre naivného i náročného diváka. Mala by v martinskom prostredí uspieť. V prípade neúspechu by sa martinské divadlo muselo uchýliť k telenovelám, pretože mentalita bežného diváka by nič ťažšie neuniesla.
Plynulosť deja narúšajú scény, pri ktorých ide mráz po chrbte. Osvetlenie a hudba obrátia atmosféru naruby a do bežného rodinného života sa vkradne predtucha. Priestor dostane ten kúsok duše, ktorý vie, že niečo nie je v poriadku a to, čo sa v rozvíja v rodine, nebude mať dobrý koniec. Predtucha, ktorá nám je dobre známa z momentov, keď vieme, že naše vzťahy už nezachránime. V hre samotnej sa tieto prestrihy tvária nezmyselne, ale v prípade nepozornejšieho diváka poslúžia aspoň ako udržiavač napätia.
Ako autori sami povedali: „rodina je obrazom politického nastavenia/situácie“. Hra naráža na zdravie rodiny ako celku ovplyvneného celoplošnou sociálnou a politickou situáciou. Ukazuje generačnú priepasť prostredníctvom konfliktného prístupu k osobnej integrite, zodpovednosti za druhého a vlastného presvedčenia. Pod reflektor kladie súdy, ktoré sú vyrieknuté uprostred nedopovedaných viet v prostredí, ktoré má byť láskyplné a bezpečné. Výsledok napätej situácie, v ktorej z vlastnej neochoty nenachádzame čas na vypočutie srdca toho, koho najviac milujeme.
Rovnako ako Molliérov Tartuffe, ani tento Tartuffe nesúdi. Svojim polysémantickým využitím hlavnej postavy komentuje a zrkadlí svet, ktorý komentuje dostatočne trefne a zábavne na to, aby sme ho počúvali a pamätali si jeho poučenia.
