V priebehu jedného dňa som sa rozprávala so svojou krstnou mamou a starou mamou o vplyve siedmich smrteľných hriechov na spoločnosť a pozerala Nolanovu Odyseu. Medzi varovaním hriechov a reflexiou prezentovanou v Odysei je mnoho spoločného.
7 smrteľných hriechov
Podľa history.com začalo 7 smrteľných hriechov ako 8 zlých/diabolských (zlo pochádzalo od diabla) myšlienok, ktoré pôsobili rozptýlenie sústredenia sa na duchovno, spísaných gréckym mníchom. Týchto 8 myšlienok bolo postupne západnou cirkvou premenené a etablované ako 7 smrteľných hriechov a to sú pýcha, lakomstvo, závisť, hnev, smilstvo, obžerstvo a lenivosť.
Ako malá som ich mala rada, pretože mi pripadali mystické. Objavovali sa v mojom svete v rôznych podobách, väčšinou ako zlí démoni, napríklad v seriáli Čarodejnice a preto mi pripadali neskutočne zaujímavé. Dnes sa v mojom svete objavujú menej mystickým spôsobom a konečne rozumiem, prečo to sú z morálneho a kultúrneho hľadiska smrteľné hriechy aj napriek tomu, že nie som nábožensky založená. Zatiaľ čo Desatoro nás chráni pred sociálnym chaosom, vyhlásenie siedmich hriechov nás chránilo pred nami samými – pred smrťou našej duše.
Pýcha
Keď som bola dieťa, pyšné a rozmaznané deti boli karhané. Nevyrástli z nich kvôli tomu obludy. Dnes sú deti k vedené k hrdosti na svoje činy a svoju osobu. Avšak spôsobom, ktorý nezahŕňa dôstojnosť hrdosti, kritické premýšľanie o sebe a svojich činnosť. Absencia týchto aspektov v celom koncepte výchovy robí z hrdosti či sebadôvery nekritickú pýchu. Budú také deti vedieť zvládnuť odmietnutie? Kritiku? Vedia ju zvládnuť pyšní ľudia? Alebo sa budú strániť spoločnosti a upadnú do sebaľútostivej pasívnej apatie?
Lakomstvo
Lakomstvo nie je len skúposť. Je to nenásytnosť (v takomto význame je tento hriech preložený aj do angličtiny). Je to neustála túžba mať viac a neschopnosť uspokojiť sa s tým, čo máme často spájaná s obetou milovaného.
Každý z nás túži po niečom inom. Niekto po peniazoch, iný po dovolenkách, po dome, po aute, po oblečení, po sláve po čomkoľvek, čo okolo seba vidíme. A keď to dostaneme, nájdeme si niečo nové. Točíme sa v začarovanom kruhu naháňania vlastného chvosta.
Na jednej strane môžeme povedať, že nás túžba motivuje, ale na tej druhej nás oberá o radosť z toho, čo máme. Odvádza našu pozornosť od spokojnosti s dosiahnutým. Neustála túžba zmieta každý moment nášho života, pretože nás donúti obetovať potešenie z neho na oltár prísľubu niečoho nového. Obetujeme dnešok pre vidinu zajtrajška, zajtrajšok pre vidinu pozajtrajška. A dneškom myslím prírodu ako živiteľku, rodinu, priateľov, seba samých, naše zdravie, našu myseľ, dušu a vôbec všetko, čo je pre náš mozog skutočne zdravé a tešivé. Vytvárame vo svojom vnútre dieru a snažíme sa ju zaplniť konzumom, ale jediné, čo nám v konečnom dôsledku zostane je diera samotná. Presýtenie plodí nenásytnosť. Lebo veľa chce vždy viac.
Závisť
S nenásytnosťou úzko súvisí závisť. Pretože my sa neženieme za peniazmi, oblečením, jedlom a cestovaním len tak z rozmaru, ale často práve preto, že to má niekto iný. Pomáha nám v tom Instagram, TikTok, lepšie oblečení spolužiaci, či kolegovia na lepšom aute. A MY chceme mať minimálne to, čo ONI! Pretože inak sa cítime slabí, nepodstatní, neviditeľní, či nedostatoční. Nie som prvá, ktorá tvrdí, že porovnávanie je zabijak šťastia, pretože každý má niečo, čo my nemáme a mať všetko je nedosiahnuteľné. A na čom inom stavia porovnávanie ako na závisti.
Hnev
Najnezvládnutejšia emócia. Už nie raz som počula, že to nie je emócia konkrétneho dôvodu, ale len maska, za ktorou sa skrývajú iné frustrácie a pocity. Kričíte, hádate sa, zhadzujete na ostatných svoju vlastnú frustráciu a nešťastie, trhali by ste všetko okolo vrátane seba, ale neviete prečo. Hnev je emócia, ktorú neviete vypustiť tak, aby ste nikomu neublížili a často ani neviete, čo je jeho pôvodom, či ako komunikovať zdroj tejto emócie. Ničí mnohé vzťahy a ničí aj nás vnútorne. Povedala by som, že toto je jediný zo siedmych hriechov, s ktorým sa dnešná spoločnosť snaží pracovať.
Smilstvo
Smilstvo kedysi viedlo k roznášaniu pohlavných chorôb, ktoré neskôr mohli spôsobiť až smrť. To sme odstránili používaním kondómov a liekmi na choroby. Ale smilstvo v hlave sme neodstránili, presunuli sme ho do nepredstaviteľných výšin.
Bezhlavá túžba spojená s pornom na internete spôsobila úpadok sexuálneho života, neuspokojenie sexuálnych a hormonálnych potrieb naprieč generáciami (a áno, celý komplex dotýkania sa a blízkosti je pre naše telo možno ešte dôležitejší ako vyvrcholenie, ale bez sexu pre mnohé páry úplne prestane existovať). Mužskou populáciou sa šíri epidémia impotencie, pretože reálny sexuálny zážitok nedokáže vyvolať rovnakú dopamínovú reakciu ako moderné porno. S nástupom umelej inteligencie sa táto epidémia rozširuje ešte viac aj v ženskej časti spoločnosti a aj ženy, ktoré boli v klasickom pornografickom priemysle menšinové publikum, si prídu na svoje, pretože si budú svoje sexuálne predstavy zhmotniť niekoľkými promptami. Nároky a očakávania oboch pohlaví rastú geometrickým radom.
Sexualita je vrytá do našej existencie. Bez nej by ľudstvo neexistovalo. Je prepojená s našim fyzickým, psychickým aj sociálnym stavom. A smilstvo v podobe pornografie ju zo spoločnosti vykoreňuje ako pluh novej generácie.
Obžerstvo
Moja prastará mama žila väčšinu života na chlebe a masle. Všetko ostatné bolo výnimočné – tešila sa na to a keď to jedla, bola to oslava. Ja som mala potešenie z jedla ako dieťa. Všetko bolo nové. A všetko nové som chcela znovu. Pohľad na môj apetít tešil ešte aj tých, ktorí mali obavy o moju váhu.
Dnes sa tak z jedla neteším. Neteším sa ani z vôní. Dokonalé dochutenie vo mne vyvolá len mierne potešenie. Dôvod – zriedka som hladná, nikdy nie úplne vyhladovaná, vždy mám všetko po ruke, môj mozog už takmer žiadna chuť neprekvapí. Všetko som skúsila. Každá kuchyňa je na dosah, nič nie je výnimočné, množstvo ma neprekvapí. Prežieram sa často. Prečo? Lebo môžem. Robí ma to šťastnou? Nie.
Nie som jediná. Množstevným požiadavkám sme prispôsobili celý kolos produkcie potravín. Vytvorili sme jedlá a porcie, ktoré normalizujú obžerstvo. Niektorí vedia odolať, ale obžerstvo je norma. S ultraspracovanými potravinami a rôznymi mixami potravín z rôznych kútov sveta, postriekanými, konzervovanými, stabilizovanými a z každej strany zaistenými (kroky vykonané len pre uspokojenie obžerstva) prichádza viac a viac problémov. V našom tele prispievajú k rakovine, zápalom, únave, či absencii adekvátnej kognitívnej činnosti. Na oltár obžerstva sme obetovali hmyz, cicavce, pralesy, čistotu vôd a pôdy. Požierame si vlastnú planétu a vlastné telá.
Lenivosť
Pre našu lenivosť sme vytvorili celé technologické zázemie. Vytvorili sme jej wellness hotel, kde býva zadarmo a potrebujeme čím ďalej tým viac aktívnej vôle, aby sme ju vyhnali.
Kedysi sme pracovali, pretože to bolo nutnosťou. Donútila nás teda potreba, nie vôľa. Ale telo si na to zvyklo. Evolučne sme nastavení na to, aby sme sa hýbali, ale len fyzicky. Vôľu sme na to do vienka nedostali. Muži chodili do hory na drevo, stavali domy, vozy, starali sa o dobytok. Ženy sa starali o dobytok, hrabali trávu, zbierali na poli, varili. Všetko, aby prežili.
Ohrozenie života sa vytratilo a s ním aj naša práca. Zobrala so sebou sociálne vzťahy, susedskú pomoc, tému konverzácií, konverzácie samotné, fyzickú záťaž a hormóny s ňou spojené, motiváciu, či dobrý pocit z dobre vykonanej práce. Absencia nutnosti a nástup voľne prístupnej a akceptovanej lenivosti so sebou priniesla sociálne aj psychologické následky. Lenivosť je navyše začarovaný kruh, pretože ju často sprevádza závislosť od zábavného priemyslu, ktorý vyplní čas, zvyk, či ochabnutie svalstva. Všetko následky, ktoré len ďalej podkúvajú koňa lenivosti, na ktorom je normalizované sa viesť. Pretože nám nie je prirodzené odložiť zábavu, a prekonať atrofiu svalstva len preto, aby sme dobrovoľne pracovali. Sedíme na gauči a sme nešťastní.
V skratke, úplne neplánovane, ale možno všeplatne, sa mních zo 4. storočia trafil do jedných z najhlavnejších príčin psychických a sociálnych problémov prominentných v dnešnej spoločnosti. Popísal neduhy vedúce k dezintegrácii osobnosti a spoločnosti.
Avšak prečo Grécko? Je možné že práve v Grécku prežila pamäť extrémneho hedonizmu greko-rímskej spoločnosti? Čo ak bol nástup kresťanskej morálky prijatý práve preto, že antická grécka kultúra prijala voľnosť do pre dušu človeka neúnosnej miery? Čo ak bolo kresťanstvo akceptované, pretože Gréci už „nevedeli čo od radosti“ alebo, vo svete neurotransmiterov, bola ich spoločnosť nastavená spôsobom, ktorá disregulovala dopamín? Čo ak malo kresťanstvo takú silnú morálku a sociálne normy, pretože vonkajšia sociálna kontrola (i keď viem, že sa upevnila až o 1000 rokov neskôr na Tridentstkom koncile) a silné morálne presvedčenie boli to jediné, čo dokázalo držať túžbu jednotlivca na uzde?
Prepojenie s Odyseou
Od prvého traileru som všade videla len čiernu Helenu a transexuála ako Achillea (mimochodom Allen Page nehral Achillea), ale zatiaľ som nevidela žiaden článok o tom, čo na filme najviac zaujalo mňa.
Nolanova Odysea je zrkadlo pre dnešnú dobu. Odtrhnutie sa od úcty, od pravidiel, od spoločného systému, ktorého pravidlá by sme si mali, aj napriek tomu, že je nedokonalý ctiť. Odysseus spôsobil pád mesta tým, že zradil bohov, zradil inštitút daru, ako nezištnej ponuky na mier, zradil Diov zákon o pohostinnosti. Zradil všetko, čo mu bolo sväté a zahliadnutie dôsledkov jeho zrady ho psychicky zničilo . Navyše týmto činom vytvoril precedens pre zavrhnutie pravidiel pre vlastný zisk. Vytvoril legendu o morských národoch, ktoré sa plavia a bezbožne ničia. Precedens, pod ktorý sa mohol potom podpísať každý ďalší agresor. Vo filme týmto Odysseus nespôsobil len pád mesta, ale odštartoval pád celej civilizácie.
Bezbožnosť a prekročenie všetkých hraníc integrity, morálky a viery sú dnes bežným úkazom na politickej a diplomatickej úrovni. Vidíme to na Ukrajine, v Gaze, USA, na Slovensku a aj v cirkvi. Dlho nepredstaviteľné sa stalo novou normou, novým precedensom.
Tí, čo majú dodržiavať morálku prepadli hedonizmu rovnému Oddyseovmu dobytiu Tróje. My obyčajní ľudia sme prepadli hedonizmu záujemcov o Penelopinu ruku a bežných vojakov vo filme. A možno je na čase si uvedomiť, že zatiaľ čo cirkev upadá, múdrosti starých mudrcov, ktoré akceptovala sú stále aktuálne.
