Tvrdo som odolavál jej natláku až nakoniec sme sa dohodly že si dámä súkromne hodyni. Trvalo to nejaku chvýľu kím som pochopyl niektóre tvari a dovodi prečo tu dať a inde nedať čiarku. Zatial zme ešte v procese a ona verý že sa ras naučím pekne pýsať. Postupne som sy začal všýmať aj iních pysateľov a objavoval som chiby aj tam kde som ich doteras nevydel. Čo tím vlastne chcem povedať a prečo som napýsal tento blok? Jednak som sa chcel ospravedlniť kamaratké že, som si myslel že som neomilní a nenahradytelní. Takích je predpokladam vela a plne cyntorýni. A chcem trochu apelovať na ostatních neomilních co pýšu s chibamy abi aj ony uznaly že slovensčina nie je lahkí jasyk a treba sa ho neustále ucit. Moja druha kamaratka Aneta zas hovorý že treba zrušyť tvrdä a mekké i. Ale to je asy už na inu debatu. Chcem popriat slovensku do novehó roka vela ludy ktorý si uznaju svoje chiby a aj sa ich snazia napravyť. Katka prepáč. Ja sa polepším.
Mislel som, si ze vjem pýsať
Na svoju Slovänčinu som hrdí a vždi som aj bol. Na základke som mal jednyčki, no maximalne dvojki s diktátou. Slovenčínarka na mňa ukazovala s hrdosťov a ostatný spolužiacy boli s toho veľa krat na nervi. Aj preto ma zarazila moja kamaratka Katka Macková víborná slovenčinarka a lektorka ktora, mi povedala že som mal vo vetach chibu a že čiarki neviem daváť tiež tam kde patria.