Už dva roky mám trvalý pobyt v Pezinku. Za ten čas som bol dvakrát súčasťou akejsi občianskej „vzbury“. Okej, možno trochu preháňam, ale určite išlo o aktívnu občiansku prítomnosť.
Prvýkrát to bolo priamo na ulici, kde bývam. So susedmi sme riešili, či a ako má byť naša ulica jednosmerná po zmenách v parkovacej politike. Prišiel aj miestny poslanec, s ktorým prebiehala otvorená diskusia. Minimálne nám, obyvateľom ulice, to dalo jasnú informáciu o tom, čo sa chystá. Niežeby sme niečo zásadne zmenili – až taký dosah sme nemali – a s úpravami viac-menej viacerí súhlasili.
Takéto stretnutie občanov so zástupcom samosprávy som nezažil ani počas života v USA, Anglicku či Španielsku, ani v bratislavských mestských častiach ako Ružinov či Petržalka, a ani v Košiciach. A zrazu – včera – ďalšie takéto stretnutie. Opäť v Pezinku.
Tento raz sa týkalo Suvorovovej ulice a jej rekonštrukcie. Stretnutie zvolal miestny poslanec Juraj Hanulík a prišlo približne 25 ľudí. Opäť veľmi otvorené a vecné stretnutie, trvajúce zhruba hodinu.
Nechcem teraz rozoberať konkrétny problém rekonštrukcie. Čo chcem zdôrazniť, je fakt, že ma úprimne teší, že demokracia na nižšej riadiacej úrovni funguje. Aspoň mám teraz ten pocit.
Ako hovorím, je to prvýkrát, čo za tak krátky čas vidím v praxi to, o čom všetci čítame v správach – ako má vyzerať bezprostredná demokracia, sloboda prejavu a možnosť stretávať sa a diskutovať.
A úprimne, teším sa z toho.
