Tak ako babie leto ožíva. Zo stromov spadnú prvé listy. Tak i ja pohľadom na oblohu spomínam na
básnika - učiteľa - Vojtecha Kondróta.
Ten nás opustil 19.1. 2003, bez rozlúčky, bez jediného slova. O to viac bolí skutočnosť, že odišiel človek
ktorý viac nepríde k nám - priateľom, viac nás / mladých básnikov / nezaučí do básnického remesla.
Spomíname naňho s úctou a s vážnosťou slova, ktoré nám vštepoval do našich sŕdc.
Bol to človek, ktorý bol vyzbrojený veľkou trpezlivosťou. Venoval sa výchove adeptov poézie. Vždy
vravel - Najväčšou mojou odmenou za to bude to, ak sa z Vás stanú lepší básnici ako som ja -.
Tieto slová sme brali vážne, ako i jeho básnické rady.
Veľmi sme si vážili, ak s nami posedel pri poháriku vína. Vedel sa nám otvoriť . Pri stole s aperitívom bol
priateľ a nie učiteľ. To sme si na ňom vážili najviac. Pri stole , ale potom, sme mu mohli tykať. Vždy
vravel -Umenie spája, nie rozdeľuje . -
Básnik Vojtech Kondrót bol básnikom a zároveň básnickým otcom mnohých adeptov poézie, ktorí sa iba
vydávali na básnickú cestu. Vojtech Kondrót, patril k tým, ktorý nám určoval správny smer.
Ako si naňho pamätám?
Švihák, v obleku, vždy s kufrom v ruke. Počas mojich študenských rokoch v Dome ČSSP sme sa s
stretávali v literárnom klube. Jeho predsedom bol práve Vojto Kondrót, Béla ako ho volali jeho priatelia.
Neskôr v Novom slove bez rešpektu založil Dieľňu mladých autorov, kde umožňoval uverejňovať prvé
naše básne. Bola to pre nás veľká škola.
Stretávali sme sa s ním na celoslovenských literárnych súťaží ako bola Literárna Senica Laca Novomes-
kého, literárna súťaž Wolkrová Polianka, či literárna súťaž Rubato, alebo Chalúpkovo Brezno, kde bol
vždy predsedom poroty.
Neskutočne krásne boli večery poézie, ktoré viedol. Na ne nikdy nezabudneme. Pretože na Vojtecha
Kondróta, je ľudskosť v srdci sa jednoducho nedá zabudnúť. Cítili sme, že nie je iba náš básnický učiteľ,
ale i priateľ v jednej osobe.
V roku 1986 založil Združenie začínajúcich autorov, kde sme pripravovali literárne večery pod jeho
vedení. Tiež sa nedá zabudnúť na posedenie pri poháriku, kde poézia mala svoje pravidelné miesto.
Pod Michalskou bránou sme sa stretávali v kaviarni U Michala. Filozofovali sme o umení, literatúre a
poézie vôbec. Vojtech Kondrót bol človek vysokých kvalít Každý si ho vážil, ako básnika - majstra pera,
majstra krátkej nedopovedanej básne. Tento básnický štýl nám všepoval do našich hláv. Vravel - I
krátka báseň môže povedať veľa.
A tak pozerám na oblohu. Vyzerám nášho Vojta, žiaľ nikdy viac ho nenájdem. Cez to všetko pozerám
na oblohu znova a znova. Započúvam sa do šumu jesenného vetra. Oblohou znie poézia Kondrótova.
autor článku
básnik
Gabriel Németh
člen Spolku slovenských spisovateľov
Čierna nad Tisou
