ktorej život je spätý s Žofiou Bošňákovou. Prvá písomná historická zmienka o tejto obci pochádza z roku 1332 v súvislosti s vyberaním pápežských desiatkov . Vyberanie daní sa dialo na príkaz luteránského koncilu z roku 1215, za čias pápeža Innocenta lll. V zmysle tohto príkazu pápež XXll. 1.marca.1331 vydal nové úpravy na vyberanie desiatkov. Hlavným vyberačom bol stanovený Rimundus Bonofato. Daň sa vyberala už za jestvujúcej farnosti v roku 1332. V obci Teplička nad Váhom sa nachádzal kostolík, zasvätený Svätému Martinovi. O tejto historickej správe sa zmieňuje Ján Hudák vo svoje práci o Petrocíniách na Slovensku.
Svätý Martin bol biskup / žil v rokoch 317 až 397 / po Kristovi. Patrón kostola sa narodil v rímskom posádkovom meste Sabaria, v Pantónii, v dnešnom Szombathely v Maďarsku. Študoval v Pávii, v Taliansku, kde prijal kresťanstvo v roku 339. Teplička nad Váhom sa nachádza v blízkosti hradu Strečno. Prvými majiteľmi hradu bol rod Balassovcov v rokoch /1267 -1318 /, neskôr Matúš Čák Trenčiansky / rok 1319 /, kališského palatína Sudivoja z Ostrorogu /, majiteľmi hradu boli v rokoch /1397 - 1403 /. Ďaľšími majiteľmi hradu boli Stanislav Dersffy / rok privlastnenia hradu 1421 /.
Rok 1540 - 1600 sa spomínajú spoluvlastníkmi Strečianského hradu Ján, Štefan, Mikuláš a František Dersffyovci. Osobitnú pozornosť si zasluhuje rod Mikuláša Dersffyho a jeho manželka Barbara Perényiová. Dali postaviť v Tepličke nad Váhom goticky kostolík v renesančnom štýle. / roky 1583 - 1589 / . Za zmienku stojí, že v tom istom období dali zrekonštruovať farský kostol v Žiline. Rod Mikuláša Dersffyho dal v Tepličke nad Váhom postaviť kaštieľ. Je dielom talianského majstra. V kaštieli boli vybudované kamenné hradby so strieľňami a zabudovanými vežičkami. V areáli kaštieľa stála štvorkrídelná budova s tromi hlavnými vežami. Jedna z veží na západnej strane a časť južnej strany boli zdobené renesančnou atikou.
Začiatkom 17. storočia sa na Strečianskom panstve so sídlom v Tepličke nad Váhom, svoje vlastnícke podiely nadobudli Štefan Wesselényi a manžel Kataríny, dcéry Mikuláša Dersffyho. Týmto spôsobom sa Wesselényovci, povodom z Novohradskej stolice stali vlastníkmi Strečianskeho hradu. Tu sa začína spájať meno Žofie Bošňákovej s Tepličkou nad Váhom. S obcou, kde si Žofiu Bošnákovú obyčajní ľudia nesmierne vážili za jej prístupu k chudobe s ktorou cítila. Rod Bošňákových pochádzal z juhoslovanskej Bosny, odkiaľ sa pred útokmi Turkov na Balkán odsťahovali do Slovinska. Uhorský Kráľ Ľudovít ll. potvrdil Jakubovi Bošňákovi v Slovinsku jeho dávne výsady rodu. Marek Bošňák sa zúčastnil na viacerých bitkách proti Turkom a dostal sa do zajatia. Turci ho odvliekli do Konštantinopolu, odkiaľ sa však šťastne vyslobodil. Iný príslušník rodu , Martin Bošňák padol pri obrane Sihote po boku Mikuláša Zrinského. Bošnákovci sa napokon usídlili v Bratislavskej a Nitrianskej stolici. Panovník Ferdinand l. potvrdil Marekovi Bošňákovi šľachtické privilégia rodu na novej erbovej listine z 27. augusta 1544.
Na erbe Bošňákovcov v Červenom poli sa týčia tri vŕšky rozličnej výšky z horného modrého poľa sa dvíha dvojnohý lev, ktorý šliape po tureckom polmesiaci. Marek Bošňák, hodnostár komorského panstva Svätý Jur, mal za manželku Magdalénu, dcéru Jána Foldesa, ktorý vlastnil majetky vo Veľkom Bieli pri Senci. Takto sa Bošňákovci stali majiteľmi Veľkého Biela a súčasne sa zaradili do uhorskej šľachty. Marekov syn Ondrej sa oženil s Katarínou, sestrou palatína Štefana Illésházyho, čím sa rodina dostala do príbuzenského vzťahu s kruhmi najvplyvnejšej šľachty. Jedným z Ondrejových detí Tomáša Bošňáka, ktorý sa oženil vo Fiľakove 26.februára 1605 s Máriou Kenderessyovou zo stolice Heves pochádza i Žofia Bosňáková. Narodila sa 2.júna 1609 v Šuranoch. Žofia mala šesť súrodencov Tomáša narodeného v roku 1.605. Štefana, neskorší biskup, / narodeného v roku 1607, Juditu narodenú, / v roku 1611 / Katarínu, narodenú v roku 1614, Annu, / narodenú 1615 / a Magdalénu, / v roku 1617 /.
Žofia Bošňáková po prvýkrát sa vydala za baróna Michala Serényiho v roku 1625. Hneď po svadbe odchádza Žofia na Svetlo do Bojkoviciach. Toto manželstvo trvalo veľmi krátko. Jej manžel na jar v roku 1626 vážne ochorel. Na hrade Svetlo 10. marca 1626 napísal svoj testament. Pamätal v ňom na chudobných. Poručil, aby každý mesiac do rúk chudobných sa vyplácalo 25 zlatých . Na tú dobu to bol vtedy veľký peniaz. Súčasne mala chudoba dostať i obed. Za tieto milodary chcel málo, aby sa zaňho ľudia modlili v časoch dobrých i zlých. Mestu Uherské Hradišťu, ktoré mu dlhovalo 15.000 zlatých znížil dlžobu na polovičku. Prikázal zhotoviť za svoje trovy ohradu okolo kostola v Bojkovciach a vymeniť prasknutý zvon v kostolnej veži. Za týmto testamentom možno vidieť i Žofiu Bošňákovu, ktorá v dobrom ovplyvňovala baróna Michala Serényiho. Zomrel na hrade Svetlo v Bojkovciach po 10. marci 1626.
Druhý manžel Žofie Bošňákovej bol František Wesselényi. František Wesselényi mal 25 rokov, keď Žofiu Bošňákovú požiadal o ruku. Životným krédom Žofie Bošňákovej bolo žiť tak, aby po nej čosi ostalo. Ostatné odveje čas, často vravela svojmu manželovi Františkovi Wesselényiovi. K tejto filozofii ho i viedla. Tak v roku spolu postavili útulok pre chudobných a zasvätili ho Sedembolestnej Panny Márii. V tomto útulku našli miesto nielen chudobní, ale i životom opustení ľudia. Do útulku prijali i cudzincov. Zároveň splňal účel hospicu a nemocnice. Okrem stáleho vydržiavania útulku zriadili nadáciu v sume 1000 zlatých. Žofia Bošňáková mala veľký cit pre spravodlivosť a riešenie sporov chudobných. Za čo bola veľmi u ľudí obľúbená. Ťažko znášala smrť svojho otca, ktorý zomrel 19.decembra 1634. Žofia bola vynimočná žena pre svoj ľud, ktorý nikdy nedovolila vykorisťovať, alebo ponižovať. Zomrela 28.apríla 1644.
V tom istom roku zomrel i jej brat Štefan. Pozostatky Žofie Bošňákovej sa zachovali v sklenenej rakve ako symbol vynimočnej ženy v Loretánskej kaplnke v Tepličke nad Váhom. Táto kaplnka bola postavená v rokoch 1728 až 1729. V kaplnke oproti vchodu z kostola pri múre je na podstavci umiestená rakva zhotovená v barokovom štýle. Rakva v hornej časti je sklenená, avšak s drevenou príklopkou a v nej telo Žofie Bošňákovej. Nad rakvou, na stene , visí pôvodný portrét. Je to olejomaľba na plátne dolnej časti obrazu je latinsky nadpis, ktorý v preklade hovorí. " Toto je podobizeň Žofie Bošňákovej, manželky Františka Wesselényiho, ktorá zbožne zosnula 28.apríla 1644 na hrade Strečno ".
