Kultúra a inteligencia našich politikov

Škoda, že takéto predstavenie nevysiela slovenská televízia. Nechcem sa nikoho dotknúť, ale politici by sa mali správať. Mali byť mať toľko inteligencie, aby neurážali svojich politických oponentov. Čo vyvádza pán minister spravodlivosti, je už priveľa. Pozornosť obraciam na jeho slovník, ktorý v parlamente SNR používa. Slová typu : " Ty hajzel jeden ", ktoré Harabín použil proti poslancovi Lipšicovi sú nemiestne. Kde klesá inteligencia poslancov, keď cítia moc sú pánmi svojho hradu? Držia sa kresla, pritom si myslia, že sú politikmi a môžu všetko. Byť vulgárni, sproste sa vyjadrovať a podobne. Ako však zmenia kartu, keď sa blížia voľby. Dobre vedia, že tromf majú v rukách občania - voliči. Odrazu sú slušní, inteligentní, zdvorilí k voličom. Pozývajú nás na gulášik. Zahrá nám pri tom kapela. a keď občan volič zvolí daného politika do parlamentu, inteligencia politikov sa vytratí. Politici začnú mať po voľbách záhadnú chorobu, ktorá sa volá demenzia - strata pamäti. Odrazu sa v parlamente odohráva nový cirkus. Na predvolebné sľuby sa zabudne a politik je zasa tým, čím bol. Neinteligentným, vyjadrujúci sa sproste, len, aby dokázal, že je ktosi, / ja politik kráľ - nik nie je viac/ . Tu sa ukazuje dvojtvárnosť politikov. Sú iba hercami, ktorí idú do politiky, pre svoj blahobyt. Nič viac nechcú iba zbohatnúť. Vytvárajú si zákony, ktoré vyhovujú iba im. Žiaľ je to krutá pravda, ale je to tak. Každý politik má dve tváre, skrýva sa pod maskami. Viem nič sa nezmení, politik ostane politikom, volič voličom. A však politici by si mali uvedomiť jednu vec. K obleku, ku kravate patrí i inteligencia, tú súdia všetci, ktorí ich volili a volič občan nemá krátku pamäť ako všetci politici do jedného.