Sú pre každého jedinca dôležité. Akú atmosféru vytvárame okolo seba, takí sme ľudia. Takých nás i ľudia prijímajú. Či sa nám páči, či nie, každý z nás raz prehodnotí svoje činy, svoje vzťahy k ľuďom . Či sú správne, či dokonalé. Na takejto čiare každý z nás stál. Keď sa obzrel za sebou a hodnotil svoj život. Človek musí jednoducho dozrieť, na to, aby pochopil aká je realita života. Veľmi mi lichotí, ako básnikovi tvorba Miroslava Válka. Jeho poézia je popretkaná ľuďmi, ich vzťahmi. Vchádzate do Válkovej poézie. Akoby ste vchádzali do ľudského labyrintu. Každá jeho báseň hovorí o ľuďoch. Každá jeho báseň je plná ľudí. Troška odbočím do inej uličky. Rád zacitujem slová básnika Laca Novomeského: - Každým dňom je šťastie stretnúť človeka. -
Je večer. Súmrak sťahuje rolety. Pomaly sa zmráka. Ja rozmýšľam koho som dnes stretol. Kto mi dnes chýbal. A som nesmierne rád, že som i dnes stretol nie jedného človeka, ale viacerých svojich blízkych, na ktorých mi záleží. Zaleží , čo i cítim. Pociťujem každou chvíľou. Mám okolo veľa dobrých ľudí. Tak, ako neuvažovať o medziľudských vzťahov? Ako ich vylepšiť? Aby nás svet, ktorý vytvárame bol lepší, krajší.
K večeru priradím skutočnosť, že je nedeľa. Pokojný to deň, kľud a vyrovnanie. Tá nedeľa plná ticha a Božieho kľudu. Mnohí prišli dnes z kostola. Sadli za spoločný stôl a vytvorili si tak potrebný krok k spokojnej rodine, k spokojnému žitiu. Možno je na mieste otázka. Prečo takéto zamyslenie? Práve teraz v tejto chvíli?
Svet sa delí na dobrých a zlých. Vraví sa v jednej pesničke. Trpia dobrí a zlí si idú svojou cestou i keď šľapú po iných. Vedia konajú zle, ale nemôžu konať inak. Tak to cítia. Tak musia konať. Sme to my ľudia? Ak zmyslom života je ubližovať druhým. Len, aby sme sa mali dobre? Oplatí sa v takomto kolotoči peňazí, moci a nadvlády takto žiť? Veď každý pozná svoje. Vie odhaliť svoje mínusy a plusy. Vie, kde priložiť ruku k dielu. Byť taký ako sa na človeka patrí.
Je zvláštne tí dobrotiví odpúšťajú. Vždy veria v lepší svet, v lepšie medziľudské vzťahy. Jednoducho som to musel napísať. Vytrysklo to zo mňa jedným dychom na jednu dlaň.
Stačí neísť ďaleko a obzrieť sa za seba.
Akí sme my ľudia? Aký svet si vytvárame?
