Začalo sa to jednou obyčajnou chrípkou.
Dva týždne Lichi chodila s dreveným výrazom v tvári. Z tváre jej začali vystupovať lícne kosti.Schudla v bokoch. Ale k doktorke by ju neprinútil ani svätý. Odmieta užívať predpísané lieky. Vraj to má niečo s jej vnútorným presvedčením, nikdy mi to bližšie nevysvetlila. No záleží mi na nej tak veľmi, že si svoj život bez tohto slniečka neviem už ani predstaviť. Videla som ako sa mi stráca pred očami...jej objatia boli čoraz slabšie. Útlymi rukami si knihy pritískala k hrudi ako najdrahšiu vec, aby nebolo vidno jej náhly a neprimeraný úpadok váhy. Celé tie dva týždne som sa na nič nemohla sústrediť. Za klavírom moje ruky hrali len ťažkopádne tóny. Sme ako jedna. Už štyri roky. A keď ju teraz takto vidím, zronenú a zlomenú, dá sa inak? Rozmýšľať, žiť?..myslíš....ja nie...
Prestalo ma to baviť. Koniec! Ja ti dám, ty potvorka...
Priniesla som jej do školy lieky ktoré som schovávala doma v šuflíku. Obyčajné malé tabletky, okrúhle, horké a sypké keď sa ti ich nepodarí prehltnúť na prvýkrát. Dlho mi trvalo kým som ju presvedčila, že ich mám od mojej babky ktorú pozná. Sú podobné nátury. Detailne som jej opísala, ako raz pomohli mojej starke, keď mala takú silnú chrípku, že jej dávali šiť už šaty do truhly...veru..staré časy sú staré časy..Áno, naozaj ti pomôžu. Obsahujú čajovník, skorocel lekársky kopijovitý, a vymenovala som jej ešte veľa ďalších rastlín s latinskými nápismi ktorým nerozumiem. Čistá sila prírody..naozaj!...ver mi moja...
Lichi brala štyri dni zázračné lieky... Začala naberať farbu v líčkach, keď ma tresla po chrbte ako kedysi, znova ma to zabolelo..prišla k sile...
Lichi. Chcem sa ti teda ospravedlniť. prepáč že si užívala placebo. Obyčajné, neškodné, nič netušiace tabletky...vyliečila ťa sila vlastného presvedčenia. Začala si veriť tomu, že sa CHCEŠ vyliečiť. A nabudúce sa teplejšie obleč a nebehaj v tričku po januárovej dedine ktorú tak miluješ.