Príbeh presne podľa môjho gusta. A nepísal ho Gusto.
Arize sedel na kameni. Chopil do rúk ďalšiu ovcu, chytil jupod krkom a pod bruchom, ovca sa nebránila. Držala, v konečnomdôsledku jej ani nič iné nezostávalo. Okolo pobehoval jazvečík s kratšímuchom a jalovým pohľadom. Tráva sa nebezpečne zelenala. Rosa savyparovala, a vsakovala do zeme. Ako sa ktorej chcelo. A možno sa jejani nechcelo. Ale ryšavý vánok obchádzal ľudí ako šľahačka v pohári. Vedel,čo robí. Gitary voňali a slnečnice zneli v pozadí. Arize spravil nožnicami pár šikovných pohybov,a ovca odišla nahá. Rovnakým pohybom uchopil ďalšiu a zopakovalrovnaký postup. Z diaľky sa ozvalkohút, ktorý sa pri tom skoro obesil o plot. Zelené štipce držali, čo mali,kazilo sa, čo sa malo a vraždilo sa komuto bolo treba. Nik nepredpokladal, že by bolo vhodné niečo predpokladať. Smrťsa schovávala na najsvetlejších miestach a pod kameňmi si spievala .A vypĺznutá srnka v neďalekom lese - pĺzla ďalej. Skrátka idyla.K Arizemu sa prikmotrila Harlen, vyhrnula si sukňu, a sadla si vedľaneho. Arizeho prestali zaujímať nahé ovce. Skrátka idyla. Na neďalekom košiarisa spustila poriadna búrka a zabila jednu ovcu. Ešte nebola nahá, a tak po nej nič nezostalo,vyparila sa celá ovčia ako len bola. A gitary ďalej voňali, celý svet sakotúľal ďalej. Len smrť si prestala spievať a vyškrtla v osemsmerovke sveta toho najlepšieho človeka.
