Ej lásko,lásko
ty nejsi stálá,
jako voděnka medzi břehama...
voda uplyne,láska pomine,
jako lísteček na rozmaríne.
,,Čo chceš, čopotrebuješ, moja?“ pýta sa ma Boh.
A ja nato len- ,, Bože, pýta sa Ťa niekto ako sa máš?“
Boh sa pobavenezasmial. ,,Nie“.
A ja sa spytujem ďalej: ,,Bože, a pýta sa ťaniekto, čo by si chcel, napríklad na Vianoce?“
A on sa znovapobavene usmial. Tak otcovsky. Som zvedavá, nuž čo narobí.
,,Drobček malý, ďakujem že ma takto milo rozosmievaš.Veď kto by už chcel aby sa smial Boh.“
* * *
Nashion leží pri mne. Počúvam ako dýcha. Občas sa strhne,zhlboka sa nadýchne.
Už asi pol hodiny ležím na ľavom boku a sledujem ho.
Vôbec sa nebudem čudovať ak ho svojimi myšlienkami zobudím.
Hladkám ho po tvári, zľahka sa usmial. V polospánku michytil oboma rukami dlaň a spal ďalej. A v tom som to zbadala.
A všetko mi došlo. Všetko bolo zrazu jasné.
* * *
Viete často sa pýtam sama seba prečo je to takto. Prečo mojamilovaná sestra- moje druhé vedomie a svedomie, či môj úžasný bratranček,no nielen oni? Prečo-prečo sa tak trápia na kúsok lásky. Na chvíľu príde,opantá dušu, človeka celého pomýli a pomätie. Pridržiava kabát, píšesladké smsky, spieva Vám do uška, objíma , ukľudňuje , rozohrieva, hladká,bozkáva, tíši, miluje, šalie zo samoty, uteká z domu cez okno, lezie pohromozvode, sladko šepká, tancuje, dotýka sa, cíti, obdarúva. A potom nechápe, neozýva sa, pozerá inama inak, všetko je zrazu pekne na..... na ruby. No neviem veru. Neviem.
No mnoho vecí Vám prosto v momente dôjde. A mnedošlo práve v tom momente, keď sa Nashion o kúsok pohol. Taký malý kúsok. Všetkopoodhalil. Z krku sa mu niečo zošmyklo na vankúš medzi nami. Tenučká zlatáretiazka, taká nenápadná že som si ju doteraz nikdy nevšimla. A nanej malý prívesok, krížik. Kríž. Presne tam je pes zakopaný.
Na vzťah treba troch.
* * *
Tak sme si ležali- ja, Boh a on. Všetci traja pekne pokope. A mne sa normálne zdalo, že Ježišnapriek faktu, že je na tom krížiku zo zlata ukrižovaný, že sa nachvíľkuusmial.
* * *
,,Bože, už to mám“
,,Viem.“
,,Bože, pamätáš sa keď som sa pýtala čomu mám vďačiť za tošťastie ktoré mám? Za to moje malé šťastie, s noštekom ako bambuľka . Začas medzi nami.“
,, Pamätám. A zdá sami ,že si na to už prišla.“
,,Bože, zostaň i naďalej medzi nami. Stand by me :)“
,, Akoby som takútoprosbu mohol odmietnuť. S najväčšou radosťou.“
Presne tak to je.Malá nenápadná rovnica. Vy chcete lásku. Láska rovná sa Boh.
Každý ho vidí inak. Pre mňa Boh vyzerá skoro ako Hugh Grant.Ani neviem prečo. Neodpovedá zložito. Ikeď občas neodpovedá vôbec- vtedy mám nato prísť sama.
Boh je vlastne POCIT- pre niekoho Boh vyzerá ako žena, tak je vlastne celkom jedno ako vo vašichmyšlienkach vyzerá POCIT. Ak ste doteraz nenašli šťastie ako dvaja, skúste tov trojici. S Vaším vlastným POCITOM.
