<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom" version="2.0">
  <channel>
    <title>Blog - Gabriela Porubská</title>
    <link>https://blog.sme.sk/gabrielaporubska</link>
    <description>blog.sme.sk</description>
    <webMaster>blog@sme.sk</webMaster>
    <language>sk</language>
    <item>
      <title>Cesta do neba...</title>
      <description>Tak, ako sa patrí, vždy cez prázdniny treba aspoň na pár dní kompletne vypnúť, zobrať sa a vypadnúť z každodenného stereotypu. Ja som si tentokrát zvolila pár dní pobytu priamo v srdci Tatier, v krásnej dedinke Liptovský Ján. Tak veľmi som sa tešila na tie chvíle strávené s rodinou v horách na chate. To som ale ešte netušila, aké zadosťučinenie, pokoru, prekonanie samej seba a následné nevýslovné šťastie zažijem... Vybrali sme sa na túru, priamo do neba...</description>
      <guid isPermaLink="false">abfb6559-20af-438e-be9f-bcceb2755213</guid>
      <pubDate>Wed, 13 Aug 2008 12:42:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/gabrielaporubska/cestovanie/cesta-do-neba</link>
    </item>
    <item>
      <title>Utopená v krvi svojich spomienok</title>
      <description>Hlboká noc. Hodiny na veži odbíjali polnoc. Aj posledné obloky, v ktorých sa ešte svietilo, zhasínali. Všetci už spali, deti snívali. Ani psov už nebolo počuť zavýjať. Dokonca aj kvapky dažďa, ktoré kropili zem padali úplne ľahúčko a potichu. Tento nočný pokoj a kľud však drzo narušila osoba kráčajúca ulicou.</description>
      <guid isPermaLink="false">ed4f3229-7d97-44f3-a6f7-62b6b49b17de</guid>
      <pubDate>Sun, 06 Apr 2008 18:17:35 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/gabrielaporubska/proza/utopena-v-krvi-svojich-spomienok</link>
    </item>
    <item>
      <title>Malá servítková princezná</title>
      <description>Jemné blonďavo anjelské vlásky, ofina rovná, padajúca do očí. Milá tvárička ostrých tvarov. Náznak pieh. Oči neurčitej farby skryté pod okuliarmi s hrubým rámom, odkrývajúcimi preľaknutý pohľad. Pery malé, poodchýlené, zuby trošku väčšie – ako veverička. Postava chudá, dievčenská, trolinku krivá a hrbatá. Na tomto kostnatom telíčku visí šedá mikina zo second-handu, rifle bledé, zodraté, na nohách guľaté zošúchané topánky, no a na chrbte malý batôžtek, sťaby ukradnutý z rozprávky - Ako šlo vajce na vandrovku. Chôdza veľmi neistá a krivolaká. Skade ruka, stade noha. Toto nádherné stvorenie snáď ani nebolo vyrobené pre dnešný svet... Akoby taký malý omyl prírody, ktorý je tak veľmi milunký. Svojou - drsne povedané - neohrabanosťou sa mi tak dostalo pod kožu v prvom momente, ako som ho zazrela.</description>
      <guid isPermaLink="false">0b6cbb30-4295-4fee-87b4-7e03693a0006</guid>
      <pubDate>Mon, 24 Mar 2008 08:22:11 +0000</pubDate>
      <link>https://blog.sme.sk/gabrielaporubska/spolocnost/mala-servitkova-princezna</link>
    </item>
  </channel>
</rss>
