https://blog.sme.sk/gabrielasokolova blog.sme.sk blog@sme.sk sk A zasa som na bode nula.. Alebo??? Vzťahy nevzťahy, nikdy neviem ako to pôjde ďalej.. Raz je človek zadaný a myslí si že to ide dobre.. potom ho niečo nakopne a zrazu je všetko naopak. V tom momente sa zaprisahá, že takéto "zbytočnosti" nie sú pre ňho. Ale či chce, či nechce, vždy po nich dychtí.. 7c17fc09-c792-4486-8d91-28bd495cebfa Mon, 17 Oct 2011 14:13:16 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/nikdy-nevies-ako-to-pojde-dalej Každé číslo niečo znamenalo. Každé číslo mi niečo dalo, ale aj niečo vzalo. S každým číslom som svoje nároky zvyšovala, ale aj znižovala. S každým číslom mám na čo spomínať... 30b7970a-af2b-4de3-b0a1-4163cb09d4e5 Wed, 20 Apr 2011 17:11:26 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/cisla Nikdy sa nepoučíme.. nikdy nekonáme správne.. nikdy sa nevieme rozhodnúť.. ale vždy nájdeme tú najneschodnejšiu cestu.. To sme my: druh zvierat páchnuci človečinou.. fffba795-79b5-4e98-91a0-f29f149903e8 Wed, 19 May 2010 16:27:06 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/clovecina-zvlastny-to-druh alebo: Kamión, muž bez pechodu pre chodcov a jeden Jano... Bolo to moje prvé neobyčajné štvrtkové ráno,  no začalo sa úplne inak neobyčajne, ako neobyčajne skončilo. 91ae89e3-201f-4c3b-9f73-254c5d580360 Sun, 20 Dec 2009 06:31:50 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/okamih-je-dvojsecna-zbran Láska všetko prekoná... Láska je silnejšia ako smrť... Láska nepozerá na vonkajšok, ale hľadí dovnútra... Láska navodí motýle v bruchu a želatínové nohy. Láska je keď na ňno/na ňu stále myslíš a nevieš sa sústrediť na nič iné... Lásku spoznáš vtedy keď, keď... daa31feb-aaa3-4a43-8b52-7dd581c547b0 Fri, 18 Sep 2009 09:55:58 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/definicia-lasky 8370e42e-12c7-4588-846c-949225978bae Sun, 15 Mar 2009 11:09:36 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/poezia/osud-moj-ci-tvoj Zvláštne... Človek si myslí, že má šťastný život. Na všetko má čas. Veď je mladý a zodpovednosť si na ňho ešte nejaký ten čas počká. Nie je zdravé náhliť sa. Veď komu je v tejto už aj tak rýchlej dobe užitočný ďalší stres. Ibaže... napriek všetkej tej pohodičke, je tu ešte zákon schválnosti. A presne ten svojím ostrím vždy v najnevhodnejší čas prepichne tú ochrannú bublinu na ktorú všetci tak spoliehame.. a4a64a67-2834-4f82-9394-78e899320f6f Sat, 14 Feb 2009 20:44:08 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/sukromne/je-stastie-iba-bublina Zobudila sa na príšernú bolesť hlavy, a neznesiteľný puch, ktorý nevedela k ničomu priradiť. Čosi jej našepkávalo, aby neotvárala oči. Ibaže nemohla konať inak. Nemala na výber. Nevedela kto je, kde je, z čoho sa šíri ten smrad, a prečo ju bolí hlava.Otvorila oči. Najprv nevidela nič, pretože jej zrak si ešte nestihol privyknúť na tmu. No vtom ktosi otvoril dvere, a prievan odvial záves z otvoreného okna. Ostré svetlo ju tríznilo ešte väčšmi ako ten puch a bolesť hlavy dokopy. Predtým, ako upadla naspäť do bezvedomia, stihla zaregistrovať slová: Ááa, ty už si hore Osmička? df56973e-41bc-4d73-ba7c-456a3c78b80f Mon, 09 Feb 2009 14:44:47 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/proza/osmicka-part-one Prišiel  jún a do rúk mojej matky, tak isto ako do rúk všetkých ostatných rodičov, sa dostal oznam o poslednom rodičku v tomto roku. Vďaka ti elektronická pošta! Je to na nervy. Snáď sa učitelia nebudú zaoberať mojím bezvýznamným „ja“ a matka si ani nespomenie, že na niečom takom bola. No ešte chvíľu potrvá, kým sa zo školy vráti a ja sa dozviem jej reakciu. Kým sa vráti, budem robiť to čo doposiaľ... sedieť v kresle, obhrýzať si nechty a cez tlkot môjho vyplašeného srdca  nebudem ani počuť to, čo mi vyhráva stereo na plné decibely. Aj keď mi zdravý rozum vraví, že sa niet čoho báť, veď so známkami som na tom slušne(ak nerátam fyziku, z ktorej som ledva prešla), nie som konfliktný typ a nechodím poza školu, cítim že po jej návrate domov, nastane zmena. A som na deväťdesiat percent presvedčená, že nebude dobrá. Tŕpnem. Matka dorazila. Viem to podľa nenapodobiteľného chrčania motora jej auta, ktoré už ako keby vylo z posledného. Ona si zrejme neuvedomuje, že o auto sa treba tiež starať, nie len sa v ňom voziť. Je to starší typ Nissanu Teranno, ktorý vraj chcel kúpiť ešte otec.  Ale nestihol to. Po jeho smrti ho matka kúpila aj tak. Ja len dúfam , že kým na ňom zač 95e19eed-a481-4a29-8e2f-e86ad4a56579 Thu, 29 Jan 2009 14:47:50 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/proza/o-emme Je ospalá a delí ju už iba pár krokov od dverí jej domu. No je hlboká noc a ona cíti, že sa niečo deje. Celé telo ju páli, štípe a pociťuje všade triašku. Behom dvoch minút prebehla okolo nej už štvrtá čierna mačka. Snaží sa nevšímať si to. Veď mačky sú úplne všade a aj čierne. Je to obyčajná náhoda. 3d3df38b-d37c-49b8-bfb4-896b462c28af Thu, 04 Dec 2008 14:52:12 +0000 https://blog.sme.sk/gabrielasokolova/proza/la-niut-et-le-psycho