Rozprávka z inej planéty

Za dávnych čias na jednej veľmi vzdialenej planéte raz došlo k situácii, ktorá jej Obyvateľov, ale aj spoločnosť ako celok, navždy zmenila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Planéta bola krásna a mala všetko potrebné na to, aby sa na nej dalo bez väčších problémov žiť, často tam však dochádzalo ku konfliktom a nedorozumeniam a niekedy dokonca aj k vojnám.

Na planéte žili Obyvatelia, niektorí z nich sa počas života stali Správcami a iní Majiteľmi pravdy. Správcom obvykle postačovalo, že sú Správcami, ale Majitelia pravdy sa často dožadovali toho, aby sa automaticky stali aj Správcami. Niekedy sa nimi stali, inokedy nie.


Úlohou Správcov bolo dohliadať na materiálne záležitosti Obyvateľov, komunikovať so Správcami ostatných oblastí planéty, zabezpečovať plynulý chod spoločnosti a dohliadať na spravodlivosť v hmotných záležitostiach. Na všetko nehmotné dohliadali Majitelia pravdy, ktorí si tvrdo vyhradzovali výlučný dohľad nad všetkými nefyzickými, takzvanými duchovnými záležitosťami planéty. Snažili sa zasahovať aj do hmotných záležitostí, ale nie vždy boli úspešní.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Obyvatelia planéty boli obdarení schopnosťou samostatne a kriticky myslieť, málokto ju však využíval a tým, ktorí ju používali, sa to často nedarilo, lebo ich nemal kto naučiť, ako myslieť čo najefektívnejšie, tak, aby dokázali priniesť osoh aj iným okrem seba, a aby nechtiac svojou aktivitou neškodili ostatným. Vďaka niekoľkým mimoriadne nadaným jedincom síce planéta dosiahla dosť vysokú technologickú vyspelosť, prístup k vymoženostiam však mali najmä Obyvatelia bohatých oblastí, v chudobných oblastiach to bolo horšie. So vzdelaním to bolo podobné, bohatšie oblasti, ktoré samy seba označovali aj ako vyspelé, mali zavedenú povinnú školskú dochádzku, takže drvivá väčšina ich Obyvateľov sa už v detstve naučila čítať, písať aj počítať, ale v chudobnejších oblastiach, ktoré si vyslúžili nálepku zaostalé, všetci Obyvatelia automaticky prístup k vzdelaniu nemali. Mnohí z tých, ktorí mali šťastie, že sa narodili v bohatej oblasti, alebo do priaznivých podmienok, automaticky predpokladali, že prístup k vymoženostiam je vlastne ich zásluha a že tí, ktorí sa narodili do chudoby, alebo nepriaznivých podmienok, si za to môžu sami, takže aj zo svojich problémov si majú pomáhať sami.

SkryťVypnúť reklamu


Väčšina Obyvateľov sa zaoberala iba sama sebou a svojimi problémami, o nič iné sa nestarali. Ak sa aj našiel niekto, kto sa zaujímal aj o niečo viac, než len sám o seba a mal snahu niečo zmeniť, obvykle ho ostatní hneď začali podozrievať, že ich chce pod rúškom pomoci pripraviť o majetky, alebo im nejako inak uškodiť, prípadne ho označili za naivného hlupáka. Tí, čo chceli naozaj pomôcť, to teda mali dosť ťažké a obvykle aj od svojho zámeru nakoniec upustili a podobne ako zvyšok sveta, začali sa starať iba sami o seba.


Planéte vládli celé stáročia Majitelia pravdy, ale keď sa začalo rozširovať vzdelanie a Obyvatelia si začali uvedomovať, že bez ich práce by spoločnosť nikdy nemohla fungovať, začali presadzovať svoje požiadavky a nakoniec dosiahli, že sa, zastupovaní Správcami, stali oficiálnymi vládcami planéty. Hlasovaním mohli rozhodovať, kto spomedzi nich sa stane Správcom a očakávali, že Správcovia, ktorí boli financovaní z ich poplatkov, sa budú o nich starať tak, aby sa mali čo najlepšie.

SkryťVypnúť reklamu


Okrem materiálnej a gramotnej nerovnosti sa na planéte často objavovali problémy, ktoré opakovane narúšali jej stabilitu. Objavovali sa viac-menej náhodne, šlo o občianske vojny, názorové nezhody, neschopnosť, alebo neochotu niektorých Obyvateľov alebo oblastí dodržiavať dohodnuté pravidlá a navyše, ako ukázal celospoločenský prieskum, Obyvatelia takmer všetkých oblastí mali ustavičný pocit ťažko definovateľnej všadeprítomnej nespravodlivosti a mnohí sa sťažovali, že okrem podvodov a klamstiev sa medzi Správcami veľmi často vyskytuje korupcia.


Správcovia sa dlho snažili vytvoriť čo najspravodlivejší systém, zavádzali opatrenia, pokuty, kontroly, nedokázali však prísť na nijaké dlhodobo vyhovujúce riešenie a mnohé veci sa nakoniec vrátili do starých koľají. Po dlhom a márnom úsilí teda nakoniec usúdili, že to sami nezvládnu, a keďže Majitelia pravdy nikdy nedokázali prísť s nijakým rozumným riešením, dospeli k záveru, že sa budú musieť obrátiť na Starešinov.

SkryťVypnúť reklamu


Starešinovia boli ženy a muži, ktorí na planéte žili odjakživa a múdrosťou sa vymykali priemeru, ale najmä si zachovávali nezávislosť od Správcov, aj od Majiteľov pravdy. Netlačili sa do popredia a žili v ústraní a Majitelia pravdy ich nemali veľmi radi, pretože si nikdy nenechali vnútiť nijaký názor, ktorý nepovažovali za správny, nesúhlasili automaticky so všetkými vývodmi, ku ktorým Majitelia pravdy na základe svojho svetonázoru dospeli, ani sa nenechali vmanipulovať do nijakých konšpirácií, ktoré Majitelia pravdy produkovali. Starešinovia si veľmi dobre uvedomovali, že prieť sa s niekým, kto je neotrasiteľne presvedčený o tom, že má pravdu a všetko vie najlepšie, vôbec nemá význam. Ak ich však niekto požiadal o pomoc, boli schopní svojimi znalosťami a skúsenosťami pomôcť aj vtedy, keď to iní nedokázali a svojím nadhľadom často vniesli svetlo tam, kde ostatní videli iba tmu. Starešinovia sa však nikdy nevnucovali, keď sa ich niekto opýtal, alebo požiadal o pomoc, poskytli svoj názor, ale vedeli aj to, že keď niekto niečo zažiť má a potrebuje získať svoju vlastnú skúsenosť, nemá význam vnucovať mu ani tú najmúdrejšiu radu, preto sa nikdy netlačili tam, kam ich nikto nevolal.


Starešinovia milovali svoju planétu a boli si vedomí svojej povinnosti voči spoločnosti a Obyvateľom, a aj keď im bolo jasné, že ich čaká veľmi ťažká úloha, pristúpili na to, že sa pokúsia nájsť čo najlepšie riešenie. Dopredu upozornili Správcov, že to môže trvať dlho a výsledok sa nebude musieť páčiť každému. Správcovia však už čelili takému tlaku Obyvateľov, že si boli istí, že riešenie nájsť chcú.


Starešinovia mali už od začiatku približnú predstavu o tom, čo je príčinou problémov na planéte, pre istotu však aj tak skúmali, premýšľali, bádali, diskutovali s Obyvateľmi o ich každodenných problémoch, počúvali ich názory a návrhy, čo by chceli riešiť a všetky svoje pozorovania a poznatky porovnávali a vyhodnocovali. Po dlhých mesiacoch nakoniec dospeli k záveru. Vedeli, že niektorí Obyvatelia s ním budú súhlasiť od začiatku, iní si možno pomyslia, že takto nejako to vždy cítili, len to nevedeli povedať, ďalším bude chvíľu trvať, kým to prijmú, ale vedeli dobre aj to, že mnohým, ktorí boli presvedčení o absolútnej správnosti svojich názorov, stúpia na otlak a môžu z ich strany vyvolať nielen negatívnu, ale dokonca agresívnu reakciu.


V deň, kedy mali Starešinovia predložiť Správcom závery, sa všetci zhromaždili v obrovskom stane a jeden zo Starešinov začal čítať:


„Po dlhých pozorovaniach a diskusiách sme my, Starešinovia, dospeli k týmto záverom a chceme predložiť spoločnosti, Správcom a Obyvateľom nasledujúce riešenie:


Po prvé, Majitelia pravdy v skutočnosti vôbec nie sú Majiteľmi pravdy, ale šíriteľmi svojich výmyslov, ktoré za pravdu vydávajú.


Ústredný mýtus Základného spisu Majiteľov pravdy, v ktorom sa uvádza, že Najvyššia tvorivá sila poslala prvých Obyvateľov planéty do vyhnanstva za to, že opustili priestor, ktorý im Najvyššia tvorivá sila vyhradila a kázala v ňom zostať, je svetonázorová fikcia a nie historicky pravdivá udalosť, Majitelia pravdy ho však prezentujú tak, akoby o historicky pravdivú udalosť šlo a zároveň vyžadujú, aby k nemu celá spoločnosť ako k historicky pravdivej udalosti pristupovala. Majitelia pravdy sú zrejme presvedčení, že ak oni niečo za pravdu považujú, tak to aj pravda je.


Majitelia pravdy nie sú vlastníkmi Najvyššej tvorivej sily, ani nad ňou nemajú nijakú moc. Nemajú právo nikomu určovať, aký vzťah si má k Najvyššej tvorivej sile vytvoriť, ani ako s ňou má komunikovať iba preto, lebo sú presvedčení, že nikto iný okrem nich to nevie, a že všetky názory a postoje, okrem ich vlastných, sú nesprávne.“


Starešina zdvihol oči od záznamov a pozrel sa na Správcov, aby z ich tvárí vyčítal, či má zmysel pokračovať. Správcovia sa ani nepohli, iba sedeli s očami upretými na Starešinu a čakali, čo bude pokračovať. Starešina sa nadýchol a opäť ponoril oči do papiera.


„Po druhé,“ pokračoval. „Majitelia pravdy si od začiatku svojej existencie udelili privilégium nepodkladať svoje tvrdenia dôkazmi a zároveň nikdy nikomu inému v spoločnosti toto privilégium neudelili. Nijaká iná zložka spoločnosti Obyvateľov nemá právo vydávať fikciu, domnienky, ani názory za fakt. Ak by Obyvateľ v komunikácii so Správcami vydával fiktívne údaje za fakt, Správcovia by mu udelili finančnú sankciu, v prípade, že by podvod prekročil určitú mieru, mohli by ho dokonca na určitý čas pripraviť o slobodu. Ak by sa zistilo, že Správcovia predkladajú spoločnosti Obyvateľov fiktívne údaje namiesto faktov, Obyvatelia by sa nahnevali a ak by nedošlo k náprave a nepomohli by ani štrajky, cítili by sa minimálne ukrivdení, alebo spravodlivo nahnevaní. Naopak, Majitelia pravdy vyžadujú, aby ich Obyvatelia, ktorí by boli za rovnaké správanie odsúdení a potrestaní, financovali zo svojich poplatkov.


Ide o podobnú situáciu, ako keby bol jeden z dvoch podozrivých z trestného činu vraždy zbavený obvinenia iba na základe svojho vlastného tvrdenia, že je nevinný a druhý by sa musel podrobiť vyšetrovaniu a súdnemu procesu a predložiť dôkazy o svojej nevine, alebo akoby ste pri celosvetových športových hrách niektorým športovcom odpustili antidopingovú skúšku a stačilo by ich čestné vyhlásenie, že doping nebrali a všetci ostatní by museli prejsť kontrolou a v prípade pozitívneho testu by im bola udelená sankcia. Majitelia pravdy sú takto na základe svetonázoru zvýhodnení nielen oproti Obyvateľom, ale oproti všetkým ostatným zložkám spoločnosti.“


Starešina sa nadýchol a utrel si z čela pot. Bolo zrejmé, že téma je náročná aj pre tých, ktorí boli považovaní za najmúdrejších ľudí planéty. Po niekoľkých nádychoch a výdychoch Starešina pokračoval.


„Morálnu platformu, podľa ktorej je fikcia nadradená objektívnej pravde a názory jedných nadradené názorom ostatných, vytvárajú na planéte po celé stáročia Majitelia pravdy.


Tým, že Majitelia pravdy vyhlasujú výmysly za pravdu, šliapu po princípe pravdy, a tým, že toto privilégium udelili iba sami sebe a nikomu inému, šliapu po princípe spravodlivosti. To, že stavajú fikciu a domnienky na pozíciu pravdy, na ktorú fikcia ani domnienky v žiadnom prípade nemajú nárok, je nespravodlivé samo osebe, vo svojej podstate je však toto konanie vonkajším prejavom pohŕdania pravdou, aj spravodlivosťou, hodnotami, po ktorých Obyvatelia planéty tak intenzívne volajú. Majitelia pravdy si od spoločnosti vynucujú, aby žila v súlade s ich fikciou. Vyžadovať od niekoho, aby žil v súlade s akýmikoľvek výmyslami je v rozpore s etickými zásadami morálneho spolunažívania a ak by akýkoľvek Obyvateľ neochvejne trval na tom, že jeho výmysel je čistá a najvyššia pravda a systematicky by ho vnucoval ostatným, v lepšom prípade by prišiel o mnohých blízkych, v tom horšom by mohol skončiť v ústave pre duševne chorých.


Majitelia pravdy spoločnosť Obyvateľov presviedčajú, že klamstvo je pravda a systematicky tak vnášajú do spoločnosti Obyvateľov zmätok.“


Starešina sa opäť zastavil, nadvihol si okuliare a premasíroval koreň nosa. Očami ešte raz prebehol tváre Správcov, ale už vôbec nepochyboval o tom, že závery, ku ktorým dospeli s ostatnými Starešinami, dopadajú na úrodnú pôdu. S okuliarmi na nose pokračoval:

„Majitelia pravdy sú v skutočnosti najväčší podvodníci na celej planéte, spoločnosť ich však považuje za morálny vzor.


Okrem spomenutých výhod majú Majitelia pravdy už celé stáročia prístup k všeobecnému vzdelaniu, vždy si ho však nechávali len pre vlastných ľudí a dodnes, keď už Správcovia na väčšine planéty povinné vzdelávanie zaviedli, vyučujú iba svoje fikcie a dogmy.“


Na tomto mieste Starešina skončil. Zložil si okuliare a podal záznam žene, ktorá sa vynorila spomedzi Starešinov, postavila sa pred Správcov a čítala ďalej.


„Vzhľadom na to, že Majitelia pravdy vystupujú v spoločnosti ako morálny vzor, je aj ich konanie vnímané ako vzorové, teda, ak vydávajú fikciu za fakt, podvedome vníma celá spoločnosť vydávanie fikcie za fakt ako morálne vzorové konanie. Problémom je, že nárok na beztrestnosť takéhoto konania nemá okrem Majiteľov pravdy nikto iný.


Majitelia pravdy chcú mať pravdu bez toho, aby ju mali a od tých, ktorým svoje výmysly vnucujú, si vynucujú, aby ich sponzorovali.


Ak niekto vyžaduje, aby bola fikcia považovaná za fakt, v skutočnosti je preňho výmysel viac ako pravda. Zároveň je takmer isté, že každého, kto začne smerovať k skutočnej pravde, sa bude snažiť zase zviesť na nesprávnu cestu.


Aby sa fikcia udržala pri moci, musí proti pravde systematicky bojovať a vydávanie fikcie za fakt je najlepšou antikampaňou proti pravde.


V súlade s princípom pravdy nemá nijaká fikcia nárok vyžadovať, aby jej bol udelený status, na ktorý má právo iba objektívna pravda.


V súlade s princípom spravodlivosti nemá nikto právo upierať iným vydávať fikciu za fakt, ak to dovolil sám sebe.“


Žena sa na chvíľu zastavila, pozrela sa na Správcov a s vážnym výrazom pokračovala.


„To, že si Majitelia pravdy od celej spoločnosti, vrátane Obyvateľov, ktorí nie sú stúpencami ich svetonázoru, vynucujú, aby k ich svetonázoru pristupovali ako k objektívnej, alebo dokonca najvyššej pravde, a ešte ich aj povinne financovali, považujeme za aroganciu Majiteľov pravdy a zvýhodňovanie na základe svetonázoru. Je neprijateľné, aby ktokoľvek od kohokoľvek vyžadoval, aby k fikcii pristupoval ako k pravde a je neprípustné si od kohokoľvek vynucovať, aby v tejto fikcii žil. Je absurdné, aby Majitelia pravdy kohokoľvek obviňovali alebo trestali na základe svojho svetonázoru, alebo si za príkoria uvedené v Základnom spise vynucovali odškodné. Ak niekto v medziľudských vzťahoch úmyselne vydáva nepravdu za pravdu, označíme ho za klamára a ak vôbec netuší, že nejde o pravdu, ale len o výmysel, považujeme ho za hlupáka. Ak by šlo o verejný spor dvoch Obyvateľov, bolo by nepochopiteľné, keby dali zástupcovia spravodlivosti tomu, kto vedome zavádza druhého za pravdu, a ten, kto bol oklamaný, by mu musel platiť odškodné.


Najvyššia tvorivá sila stvorila na svoj obraz Obyvateľa, nie Majiteľa pravdy, ani Základný spis Majiteľov pravdy, preto nemajú Majitelia pravdy nijaké právo vyhlasovať sa za jediných jej zástupcov na planéte, obmedzovať Obyvateľov vo vzťahu k Najvyššej tvorivej sile, ani rozhodovať, aký vzťah si k nej majú Obyvatelia vytvoriť, ani bez výslovného povolenia Obyvateľov do tohto vzťahu akokoľvek zasahovať. Najvyššia tvorivá sila sama osobne stvorila každého jedného Obyvateľa a sama osobne ho vytvorila presne takého, akého ho chcela mať, dala mu jedinečnú a neopakovateľnú zmes telesných aj duševných vlastností a sama osobne mu kreslila na prsty odtlačky. Ani raz sa pri tom nepotrebovala ísť spýtať Majiteľov pravdy, či môže, ani ako to má urobiť. Ak si Majitelia pravdy naplánovali a očakávajú, že spoločnosť Obyvateľov bude žiť v súlade s ich fikciou a výmyslami a sú schopní si to od nej vynucovať, v skutočnosti konajú v rozpore so zámerom Najvyššej tvorivej sily, lebo Najvyššia tvorivá sila by zbytočne nemárnila čas tvorením vysoko komplikovaného mozgu, ktorý je schopný samostatne a tvorivo myslieť, keby jej stačilo vytvoriť jednoduchú a poslušnú bytosť, ani by sa neunúvala vytvárať niekoľko miliónov úplne jedinečných bytostí, keby jej stačil zástup identických klonov, ktorí iba plnia rozkazy.“


Žena z radov Starešinov sa zhlboka nadýchla a pokračovala.


„Pokým budete vy, Správcovia, z poplatkov Obyvateľov financovať Majiteľov pravdy, budete v skutočnosti veľmi jasne dávať najavo, že odmenu zasluhuje klamstvo a úlohou pravdy je pred klamstvom ustúpiť a nechať ho, nech určuje ducha spoločnosti.


Obyvatelia sa musia sami rozhodnúť, či chcú mať na prvom mieste v spoločnosti objektívnu pravdu alebo výmysly, a či aj naďalej ponechajú hŕstke vyvolených privilégium fikcie a oni sami budú žiť v otroctve faktov.

Ak sa Obyvatelia rozhodnú, že je pre nich skutočne najvyššia hodnota pravda a spravodlivosť pre každého, budete musieť vykonať dôslednú odluku fikcie od faktov a Majiteľom pravdy zaviesť povinnosť šíriť svoj svetonázor iba so sprievodným vysvetlením, že to, čo hlásajú, nie je objektívna pravda a historické fakty, ale fikcia, domnienky a názory. Prisudzovať fikcii rovnakú, alebo dokonca vyššiu hodnotu ako faktom, vás nikdy k pravde, spravodlivosti, ani slobode neprivedie.“


Správcovia si vypočuli závery Starešinov. Perspektíva, ktorú im predložili, ich prekvapila, ale aj keď museli uznať, že je veľmi dobrá, riešenie sa im zdalo príliš radikálne, preto niekoľko nasledujúcich týždňov strávili premýšľaním a diskusiami o tom, či je spoločnosť vôbec zrelá takéto niečo prijať, alebo bude lepšie odložiť to na neurčito. Nakoniec rozhodli, že keď sa Obyvatelia už tak dlho a tak intenzívne dožadujú pravdy a spravodlivosti, predložia im záver Starešinov presne tak, ako ho dostali.


Obyvateľov riešenie šokovalo. Časť z nich vyhlásila, že takú kopu bludov ešte v živote nepočuli, a že nebudú počúvať, ako niekto uráža Majiteľov pravdy, ale väčšina sa nakoniec zhodla na tom, že riešenie Starešinov má niečo do seba. Keďže podľa platnej spoločnej dohody mali mať v spoločnosti Obyvateľov najväčšie práva a výhody Obyvatelia a nie Majitelia pravdy, bude platiť, že pokým budú mať Majitelia pravdy právo vydávať výmysly za pravdu a nechať sa za to platiť, dovtedy budú mať aj oni právo pri komunikácii so Správcami uvádzať výmysly namiesto pravdivých údajov. Správcovia teda urýchlene zaviedli Majiteľom pravdy povinnosť uvádzať, že ich svetonázor nie je objektívne pravdivý, ale ide len o fikciu a domnienky, po celoplanetárnom odhalení to však už ani nebolo nutné. Po tom, ako sa prevalilo, že Majitelia pravdy Obyvateľov celý čas zavádzali, Obyvatelia si ich úplne prestali vážiť. Namiesto poslúchania a čakania, že za nich bude niekto rozhodovať sa začali spoliehať sami na seba a intenzívne rozvíjať svoju schopnosť samostatne a kriticky myslieť. Situácia v spoločnosti sa začala veľmi rýchlo meniť k lepšiemu a Správcovia so silnou podporou Obyvateľov dokázali na planéte udržať poriadok a pokoj. Nakoniec dosiahli, že začala prevládať pravda a spravodlivosť a Najvyššia tvorivá sila sa iba usmievala.

Gabriela Uhlarova

Gabriela Uhlarova

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  38x

Prekladateľka na voľnej nohe, facilitátorka metód One Brain (odblokovanie emocionálneho stresu, kineziológia) a Harmonizácia rodinných systémov podľa Berta Hellingera. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
SkryťZatvoriť reklamu