Sloboda stravovania

Písmo: A- | A+

Sloboda stravovania znamená asi toľko, že si na tanier môžem naložiť všetko čo chcem zjesť a potom to aj zjem. (Ak mi bude dopriate.)

Nijaké stravovacie smernice, alebo zásady správneho stravovania, mi nemôžu stanoviť povinnosť riadiť sa výlučne ich definíciami, či názormi len preto, lebo ich niekto iný za správne považuje. Dokonca ani v prípade, že by mi lekár zakázal z nejakého dôvodu kávu, aj tak by som sa ňou mohla nalievať, ak by som si zmyslela, že ma názor lekára vôbec nemusí zaujímať.

Ľudské práva sú vyňaté z pôsobnosti referenda. Čiže v prípade ľudských práv nemôže ani väčšina prekračovať hranice menšiny a vynucovať si na menšine uplatnenie svojej väčšinovej vôle. 

Ako by napríklad existovalo základné ľudské právo na slobodu stravovania (nuž, v zásade máme všetci právo stravovať sa ako nám napadne, takže v skutočnosti je toto právo prirodzenou súčasťou spoločnosti, ale chcem uviesť paralelu k niečomu inému, snáď to bude zrozumiteľnejšie), mohlo by sa stať nasledovné:

Zoberiete si tanier a naložíte naň krevety, ustrice, polejete čokoládou, pridáte šľahačku, navrch hodíte pár malín a celé to bohato posypete strúhaným syrom a petržlenovou vňaťou.

Osobne by som to síce takto nejedla, to je pre ilustráciu.

Presne v tom okamihu by k vám priskočil niekto, kto patrí do skupiny "jediných správnych stravníkov, ktorí jedia presne to, čo sa má, tak, ako sa to má a vtedy, keď sa to má" a začal by vás ziapať, že urážate jeho skupinu a stravovacie návyky, lebo predsa všetci príslušníci skupiny správnych stravníkov, vrátane Najvyššej stravovacej moci, ktorej pohnútkam správne rozumejú iba oni a preto iba oni majú nárok v mene Najvyššej stravovacej moci rozhodovať o tom, čo je správne stravovanie a čo nie, vedia, že krevety sa nejedia s ustricami, ani s malinami, a už vôbec nie so šľahačkou, syrom a petržlenom, a preto to vy nemáte právo niečo takéto jesť a hrozil by vám trestom odňatia slobody na jeden až tri roky za verejné hanobenie správneho stravovania, lebo predsa oni jediní vedia, čo je správne stravovanie a váš spôsob stravovania ich uráža a ponižuje a hanobí ich spôsob stravovania a vy ste človek zlý, lebo ste bezstravný (podľa vzoru bezbožný), pretože sta povinný rešpektovať ich stravovanie a rešpektovať ich stravovanie znamená, že sa budete stravovať vždy iba tak, ako to oni určia a považujú za správne a nikdy inak. 

Nuž. 

Ak by to ten človek s krevetami na tanieri naozaj takto chcel zjesť, tak by to zjedol a správneho stravníka niekam poslal. A správny stravník by sa mohol sťažovať akurát tak na lampárni, že sú ľudia, ktorí sa opovažujú neriadiť jeho smernicami, lebo ako správny stravník síce má právo slobodne prejaviť, aký je podľa neho jediný správny spôsob stravovania a má právo sa svojimi smernicami riadiť, ale nemá právo nikomu vnucovať, aby sa stravoval v súlade s týmito jeho stravovacími smernicami. (Teraz nemám na mysli situáciu, keď rodič zakáže dieťaťu čokoládu pred obedom, ale stretnutie dvoch samostatných a rovnocenných dospelých ľuďoch, ktorí nesú za svoje konanie právnu zodpovednosť). Sloboda stravovania je to, že si sama vyberiem, čo budem jesť, správny stravník si vyberie to, čo chce jesť a ja nebudem správneho stravníka obmedzovať v jeho výbere, ani ho donucovať, aby jedol to, čo si myslím, že je preňho najlepšie, a ani správny stravník nebude vo výbere jedla obmedzovať mňa, ani ma nebude donucovať, aby som jedla to, čo považuje za najlepšie pre mňa on.

Skryť Zatvoriť reklamu