Sloboda vierovyznania

Písmo: A- | A+

Neviem, aká je presná právnická definícia tohto pojmu, ale moja je veľmi jednoduchá: sloboda vierovyznania znamená, že si na Boha, Ježiša Krista, aj na akúkoľvek inú náboženskú postavu, môžem vytvoriť presne taký názor, aký chcem.

Pár blogov som tu už uverejnila, takže si myslím, že mi tu niekto opäť bude chcieť čistiť žalúdok, alebo sa vypytovať (koľkýkrát už?), či slávim Vianoce. Nuž, k tomu sa ešte dostanem.

Ako prvý, podľa mňa, slobodu vierovyznania definoval Ježiš Kristus, keď povedal, že Boha máme hľadať vo svojom srdci. A nie v kostole, cirkvi, ani Biblii. Nikde som nenašla, že by Ježiš Kristus hovoril o kresťanstve, sám seba nazval kresťanom, vyhlásil katolícku cirkev za inštitúciu, ktorá je jediná oprávnená hovoriť v jeho mene a určovať, čo ako myslel a čo kto môže alebo nemôže, alebo stanovil, že jeho zástupcom na Zemi bude pápež. Navyše, ja sa na to pozerám veľmi jednoduchou optikou - ak Ježiš Kristus tvrdil jedno a niekto iný, kto jeho úroveň ani zďaleka nedosahuje, tvrdí niečo iné, prioritou je pre mňa to, čo tvrdil Ježiš Kristus. Takže to zopakujem (keďže opakovanie je matka múdrosti), že keď Ježiš Kristus povedal, že Boha mám hľadať vo svojom srdci, tak ma jednoducho názor niekoho iného, kto úroveň Ježiša Krista nedosahuje, hoci by šlo aj o niekoľko miliárd ľudí či autorít, ktoré sa považujú za jediných oprávnených vysvetľovačov správnosti učenia Ježiša Krista a už stovky, či tisícky rokov tvrdia, že Boha nájdem iba v kostole a s pomocou vonkajšej autority, ale určite nie sama a bez pomoci, lebo je to nebezpečné, absolútne nezaujíma. V živote mám šťastie, že ma nikto k viere nedonucoval, až na tým pár jedincov v dospelosti, ktorí dodnes nepochopili obsah slova sloboda. 

Sloboda.

Čo je to sloboda?

Opäť to čo najviac zjednoduším, sloboda je, že keď chcem, môžem a keď nechcem, nemusím. Nie to, že či chcem, alebo nechcem, tak musím. Alebo nesmiem.

Naopak, za aroganciu niektorí považujú to, keď sa niekto opováži vytvoriť si svoj vlastný názor a ako papagáj iba neopakuje to, čo mu kto predložil a pre druhých je zase arogancia to, keď im niekto nanucuje svoje vlastné názory a predstavy a nenechá ich, aby si vytvorili svoje vlastné a žili podľa nich. 

Pre mňa platí na jednej strane to, že tu máme zo zákona slobodu vierovyznania a na druhej to, že Ježiš Kristus pred dvetisíc rokmi sám povedal, že Boha máme hľadať vo svojom srdci, tak ja sa jednoducho budem orientovať tým, čo cítim a názorom, ktorý si sama vytvorím. Tak.

Pre pani, ktorá sa ma stále vypytuje, či slávim Vianoce, na tomto mieste uverejňujem osobný odkaz:

1) Nepoznám ani Vaše meno, ani neviem, ako vyzeráte. Ja tu mám uvedené svoje celé meno, aj fotografiu, myslím, že by bolo korektné, ak by ste aj vy svoje meno a fotografiu uviedli, aby bola naša komunikácia rovnocenná. Dokonca som ani donedávna netušila, že ste pani, lebo sa to z Vašich reakcií nedalo vydedukovať.

2) Čítajte s porozumením (toto je disciplína, ktorú som ja v škole ešte nemala, ale teraz už taký predmet je). Keď napíšem, že Ježiš Kristus za to, čo robil nijaké peniaze nebral a podobne, neznamená, že popieram existenciu Ježiša Krista, práve naopak, ja sa naňho odvolávam, aj oňho opieram, takže táto Vaša systematicky sa opakujúca otázka je úplne mimo misu. A veriaca som. Keď píšem, že Boh, v ktorého verím, nikdy nikoho nevyhodil z raja, neznamená to, že sa vyhlasujem za neveriacu. Hovorím tým len to, že je moje vierovyznanie je zjavne iné ako Vaše.

3) Váš príspevok, v ktorom ste ma nazvali hlxxxňou som nenahlásila ja, ani by som ho nenahlasovala, ale je mi príjemné, že to niekto urobil a ďakujem za to. Obvinili ste ma v ňom zo spolčovania sa s rohatým, a podobne. Hovorí sa, že to, ako súdite ostatných, hovorí viac o vás, než o tých druhých. Len ľutujem, že som si ho neuložila, mohla by som Vás presne citovať. 

4) Ak sa ma chcete aj ďalej vypytovať, či slávim Vianoce, nech sa páči. Ja svoj názor kvôli Vám nezmením, presne tak, ako ho Vy nebudete meniť kvôli mne (aspoň si to myslím). 

5) O alternatíve bude ešte reč inokedy, ak neviete, čo to je za úžasnú alternatívu, tak Vám to pripomeniem, je to aj v tom mojom medailóniku, ide o metódy One Brain a Rodinné konštelácie metódou Berta Hellingera. V živote mi pomohli a pomáhajú viac ako kostol, cirkev a tých pár samozvaných pseudoautorít, ktoré mi chceli vnucovať, a aj vnucovali vieru a kresťanstvo. Akurát Vy tieto moje úžasné metódy zo svojich daní povinne neplatíte, zatiaľ čo ja Vašu cirkev áno.

S pozdravom.

Gabriela Uhlárová

Skryť Zatvoriť reklamu