Malér, v ktorom sme

Písmo: A- | A+

Funguje u nás taká zvláštna logika... Vieme, že sa objavila nová mutácia vírusu... Vieme, že ju majú už všetky krajiny okolo nás...

No my čakáme a čakáme, a začneme ešte len rozmýšľať nad realizáciou uzatvorenia hraníc AŽ POTOM, čo sa mutácia objaví aj u nás. Až teraz je čas.

Vysvetlí to niekto? Lebo byť trocha jednoduchší, človek si povie, že oni to snáď robia naschvál. Alebo že to tu fakt riadia iba samí idioti. Nielenže hranice zostávajú otvorené, ale PO TISÍCOCH nechávame našincov cestovať do exotických krajín. BEZ KARANTÉNY, samozrejme. Lebo spoľahnúť sa na to, že všetky tie tisíce navrátilcov sa zodpovedne zavrú po dovolenke na ďalšie dva týždne doma, môže tiež iba majster Mikas.

Ako sme sa sem teda dostali? Nuž, jednou z najpravdepodobnejších odpovedí je napríklad tá, že máme namiesto premiéra niekoho, kto namiesto toho, aby si robil svoju robotu, trávi čas sústavným, ale sústavným vytváraním konfliktov (už aj za hranicami krajiny), ktoré pohlcujú obrovské množstvo času a energie, ktorých sa potom nedostáva riešeniu skutočných problémov a hrozieb. Proste nevie odolať.

Čím sme si zaslúžili takýto cirkus? Je to ako armáda, ktorej velitelia bláznivo pobiehajú na koňoch tu a tam, strieľajú po sebe navzájom, zatiaľ čo telá padajú iba v davoch vojakov zúfalo sa snažiacich ich dobehnúť, a to všetko za užasnutého pohľadu nepriateľskej armády, ktorú akoby si nikto ani nevšimol alebo ju prinajmenšom vôbec nebral vážne.

Je pre Slovensko nesmierna škoda, ba vyslovene nešťastie, že bláznivý kráľ zostal na tróne. Nikdy neporátame škody, aké to napáchalo doteraz. Ako porátame tie ďalšie?

Dvaja z koaličných partnerov si potom, čo pseudopremiér zase raz vyhodil ich sotva upečenú dohodu z okna, znova vzali čas na prehodnotenie situácie, no už nikto nevie čo čakať. A hádam to už ľuďom začína byť aj jedno. Je zjavné, že to decko z trónu nikto nedostane, a ak by aj áno – ako veľa by to zmenilo? Aká veľká je šanca, že postu premiéra by sa namiesto neho ujal nejaký jeho osvietenejší, realistickejší, nekonfliktnejší, a hlavne mentálne stabilnejší kolega, ktorý by nebol iba bábkou, ale bol by naozaj prínosom, keď ešte aj starý dobrý Budaj nevie prestať tlieskať na podporu strany?

Národ je už unavený, a niet divu. Bolo by to ťažké aj bez blázinca namiesto vlády.

A viete, čo je na tom najhoršie? Že náš zosmiešňovaný vladár nášmu volaniu po jeho rezignácii odoláva tak urputne práve preto, lebo nám naozaj chce dobre. On sa fakt snaží. Ako plameňomet v pekárni.

Skryť Zatvoriť reklamu