Predstavte si, že vám doma prestane tiecť voda. Čo urobíte? Okamžite voláte inštalatéra, zháňate cisternu alebo bežíte do obchodu pre balenú vodu. Čo urobí vláda Roberta Fica, keď štátu prestane tiecť ropa? Tri týždne sa tvári, že sa nič nedeje.
Ropovod Družba stojí. Už 22 dní. Informácia, ktorá by mala byť témou číslo jeden na bezpečnostnej rade štátu, sa k nám dostáva s absurdným oneskorením. Až minulý týždeň, pod tlakom okolností a otázok, rezort hospodárstva pod vedením Denisy Sakovej priznal farbu. Odvtedy „hľadajú riešenia“ a upokojujú nás, že máme ropné rezervy na 90 dní.
Štátne hmotné rezervy ale nie sú vankúš na to, aby vláda mohla dospať zameškané! Sú poistkou na technické preklenutie obdobia, kým prepneme na iný zdroj. Každý jeden deň z tých 90 dní, ktorý vláda premrhala mlčaním, je hazardom s energetickou bezpečnosťou Slovenska.
Chorvátska pomocná ruka vs. užitoční idioti
Zatiaľ čo naša vláda strká hlavu do piesku, riešenie nám ponúkajú partneri z EÚ. Chorvátsky minister hospodárstva Ante Šušnjar verejne deklaroval: „Sme pripravení podať pomocnú ruku Maďarsku a Slovensku.“ Zároveň však jedným dychom dodal kľúčovú podmienku – všetko musí prebehnúť v súlade s pravidlami Európskej komisie.
Čo to znamená v preklade? Chorvátsko má voľnú kapacitu v ropovode Adria. Táto rúra dokáže bezpečne zásobovať Slovensko aj Maďarsko. Ale má to háčik, ktorý Fico a Saková nevedia prehltnúť: Cez Adriu nemôže tiecť ruská ropa.
Sankcie EÚ jasne zakazujú dovoz ruskej ropy po mori. Výnimka, ktorou sa vláda tak rada oháňa, platí len pre potrubie Družba. Ak Družba stojí, výnimka stráca zmysel. Nemôžeme si povedať, že keď nejde potrubie z východu, tak si tú istú sankcionovanú ropu privezieme tankermi na juh. To je právny nezmysel a Chorvátsko ako členský štát EÚ a NATO na takúto hru nikdy nepristúpi. Navyše, tú rúru si zbombardovali sami Rusi. Alebo, žeby si takto chceli legitimizovať svoju tieňovú flotilu? A na „vyjednávanie“ v Bruseli by opäť využili svojich osvedčených užitočných idiotov – Orbána s Ficom.
Maďarské varovanie a čakanie na zázrak z Bruselu
Naši južní susedia sú živým dôkazom toho, kam vedie tvrdohlavé trvanie na ruskej rope. Viktor Orbán narazil. Chorváti mu dali košom pri požiadavke na tranzit ruskej suroviny, a tak Maďarsko musí siahať na svoje strategické rezervy. Je to zúfalý krok, nie stratégia.
Slovensko sa teraz rúti do rovnakého scenára. Namiesto toho, aby ministerka Saková sedela v Záhrebe a dohadovala technické detaily a poplatky pre dovoz neruskej ropy, napríklad z Azerbajdžanu, či Blízkeho východu, vláda čaká na zázrak. Alebo na Putina, ktorý sa už dva týždne neukázal na verejnosti? Či sa spolieha na to, že Brusel prižmúri obe oči?
Technológia hrá v náš prospech, Fico so Sakovou proti
Áno, spracovanie inej ako ruskej ropy je pre Slovnaft drahšie a technologicky náročnejšie. To nikto nepopiera. Ale v situácii, keď je kohútik na východe zavretý, nie je otázka „či sa to oplatí“, ale „či budeme mať ako jazdiť“. Navyše nástroje proti zvýšeniu cien pohonných hmôt má v rukách vláda. Napríklad vo forme zníženia spotrebných daní.
Máme infraštruktúru a máme na stole ponuku aj od spojencov. Čo nemáme, je kompetentná vláda. Ak v najbližších dňoch začne Robert Fico strašiť vysokými cenami palív, spomeňte si na tieto tri týždne ticha. Za prípadné zdražovanie alebo nedostatok nebude môcť „zlý Západ“ ani vojna. Bude za to môcť neschopnosť tejto vlády prijať realitu a včas využiť alternatívu, ktorú máme na dosah ruky.
Pán Fico, pani Saková, budíček. Ruská cesta skončila, je čas začať sa správať ako suverénna krajina, nie ako rukojemník Kremľa.
