Ráno si skontroloval poštu a všetky žiadosti študentov o presuny v rozvrhu hneď vymazal, lebo preňho nie sú dosť lukratívny. Po určitom čase, kým si Ing. Čisárik zdriemol, lebo sťahoval porno z netu pre kolegu z Fakulty športu, sa zobudil a bol veľmi nervózny. Neustále mu totiž niekto búchal na dvere, čo bola vrcholná drzosť, keďže má úradne hodiny od deviatej do tretej popoludní. Keď poslal preč niekoľko desiatok Nelukratívnych, bolo pol dvanástej a tak sa pán inžinier pustil do roboty. Musel totiž dať znovu do chodu akademický informačný systém AIS, vďaka ktorému sa študenti mohli prihlasovať na skúšky. Keďže bol však piatok a bolo skúškové obdobie, tak sa na Prešovskej univerzite v Prešove pracuje len do dvanástej. O trištvrte na dvanásť sa teda inžinier Čisárik pustil do ukladania svojich cédečiek, aby mal v pondelok pekne upratané a aby mohol ísť o dvanástej spokojne na obed. Obed bol fajný. Dal si vajcovú polievku, knedlík a nejaké mäso. Potom to ešte chcel zapiť fajnou vodičkou, ktorú si k jedlu chcel dokúpil pomocou ISIC karty na univerzitnom terminály, no keďže systém spadol ešte v piatok večer, tak si musel kúpiť v bufete kofolu. Ako tak zbadal kolegu z Fakulty športu, ktorému sťahoval z netu porno s mladými chlapcami z ruského serveru www.sládkyjmálčik.ru, pozabudol sa a namočil si, chudák, kravatu do kofoly. Keď prišiel Ing. Čisárik späť do svojej kancelárie, ešte si ho dovolilo vyrušiť niekoľko Nielukratívnych so žiadosťami o zmeny v rozvrhu a niekoľko telocvikárov, ktorí si chceli aktivovať dopravné aplikácie na ISIC karte, pretože oni rozvrh neriešia. Vtom sa Ing. Čisárik tak rozčúlil, že začal kričať a s krikom, ako by ho naháňala vedúca jedálne, nech opraví aspoň stravovacie aplikácie vbehol do kancelárie, kde si začal čistiť kravatu od kofoly. A tak sa mu pomaly končila pracovná doba. Ešte myslel, že si v Univerzitnej knižnici rezervuje knižku O spadnutiach informačných systémov, ale keďže systém bol práve spadnutý, tak to nechal tak. V tom sa stala strašná vec. Ing. Pavlovi Čisárikovi zazvonil mobil. Volal dekan fakulty športu, ktorý sa chcel spýtať, že či nevie nejakú dobrú stránku o basketbalových loptách. Ale to ešte nič nebolo. Potom mu zavolal sám veľký dekan Filozofickej fakulty a oznámil mu, že by bol strašne rád, keby do večera sprístupnil AIS, aby sa chudáci Nielukratívni mohli prihlásiť na skúšky. A keďže Akademický informačný systém Prešovskej univerzity nedá dokopy ani Pán Boh so všetkými svätými, sa Ing. Pavol Čisárik rozbehol s krikom akoby mu volal Dekan Filozofickej fakulty po chodbách von z univerzity, akurát naskočil na tridsaťosmičku a celý roztrasený chudáčisko v šoku visiac v trolejbuse s ostatnými Nielukratívnymi cestoval domov na sídlisko, čo mu trvalo trinásť minút.
O tom, ako Ing. Pavol Čisárik opustil univerzitu s krikom ...
O tom, ako Ing. Pavol Čisárik opustil univerzitu s krikom ako by ho z kože drali Keď ráno Ing. Pavol Čisárik vstal, obliekol si svoje inžinierske papučky, uvaril si inžiniersku kávičku pri ktorej si pomocou cestovného poriadku pokombinoval spoje MHD tak, aby mohol v trolejbuse sedieť na celej ceste do práce. V ten deň dosť fúkalo, no bolo slnečno. Jeho sídlisko zahaľoval len mráčik z miestneho závodu na spracovanie dreva, ktorý bol asi taký veľký, že zakryl celé slnko a tak bolo vlastne zamračené. A tak si Ing. Pavol Čisárik dal čiapku a tešiac sa, že bude sedieť, nasadol do autobusu linky číslo 32A. Vybral si ju preto, lebo takto ráno ňou nikto nechodil, keďže je úplne na hovno. A tak sa doviezol do centra. Tam vystúpil a prestúpil na linku číslo 5, čo je mimochodom jeho obľúbená linka, lebo takto ráno ňou nikto nechodí. Bude to asi spôsobené tým, že ide do tej najodľahlejšej časti metropoly Šariša, kde sa v zime poštárka nedostane. Ing. Pavol Čisárik si tam pre istotu kúpil chatu. Potom prestúpil na linku číslo 2, ktorá ho dopravila priamo do jeho pracoviska – Prešovskej univerzity v Prešove. Meškal síce dvadsať minút, sedel len posledné tri zastávky a namiesto jedenástich min
