Hneď na začiatok musím povedať, že nie som odborník ani vyučená pekárka. Len som mala možnosť určitý čas s chlebom pracovať a začalo ma baviť všímať si všetky tie malé detaily, ktoré som predtým vôbec nevnímala.
Preto to, čo sa v tomto článku nachádza, sú predovšetkým moje postrehy a skúsenosti z pomerne krátkeho času.
Dovolila som si na začiatok nahliadnuť aj trochu do histórie.
Najstaršou formou chleba bol nekvasený posúch plochého tvaru. Pripravoval sa z hrubej múky a postrúhaných zemiakov. Neskôr sa vďaka kvasu stal chutnejším a stráviteľnejším.
Používalo sa viac druhov múky, najčastejšie ražná a jačmenná. Na juhu Slovenska bola dostupnejšia pšeničná múka, v hornatých a chudobnejších oblastiach sa používala napríklad ovsená.
A zaujímavé je, že v každej časti Slovenska sa chlieb piekol trochu inak.
Dnes už máme nespočetné množstvo druhov chlebíkov – tekvicový, kváskový, špaldový a mnoho ďalších.
Ale stará dobrá klasika nikdy neomrzí.
Rascový biely. ❤️
Zdroj historickej časti: SME Žena – Bozkávali sme ho a uctievali. Aká je história chleba na Slovensku?
Keď som prvýkrát mala robiť chlieb…
Keď som prvýkrát mala robiť chlieb, nemala som ani zďaleka také vedomosti ako neskôr.
Vôbec mi nič nehovorilo:
spevniť, vygúľať, vyštriclovať…
A ošatka?
Tak o tej som nemala ani šajnu. 😄
Jednoducho som vymiesila cesto. Tak, aby nebolo príliš riedke ani tvrdé ako kameň. Nechala som ho vykysnúť, potom som ho nejako rukami-nohami dala dokopy na plech, aby to aspoň približne vyzeralo ako chlieb, a šup s ním do pece.
A ono sa to podarilo.
Takže som si, samozrejme, myslela, že som majsterka sveta. 🤣
Až neskôr som pochopila, že cesta k peknému chlebíku je trochu komplikovanejšia.
Takže pekne po poriadku.
Číslo jedna – miesenie cesta
Ako som už vyššie spomenula, cesto by nemalo byť ani príliš riedke, ani príliš husté.
Ak je príliš husté, môže narobiť šarapatu nielen pri ďalšom spracovaní, ale aj v samotnej peci.
Ak je príliš riedke, dá sa ešte zachrániť pridaním múky pri gúľaní, ale ani to nie je ideálne, ak chceme mať chutný chlieb bez rôznych „bielych bodiek“.
Cesto v dýži by malo robiť vlnky. Vtedy je správne vymiesené, prevzdušnené a pripravené na kysnutie.
Miesenie trvá približne 20–25 minút.
A potom už čakáme.
Receptúry
Až v pekárni som zistila, že to nie je úplne ako doma:
„Daj kilo múky, trochu soli, trochu tohto a ono to nejako vyjde.“ 😄
Na každý výrobok existuje presne rozpracovaná receptúra – koľko čoho má ísť.
A tu dávam klobúk dole pred každým miešačom, ktorý si to musí prepočítať podľa toho, koľko kusov sa práve vyrába.
Mňa by z toho asi porazilo. 😂
Rovnako presne sa rozpočítava aj hmotnosť cesta.
Pri malom chlebíku to vychádza približne na 950 gramov cesta, aby mal po upečení okolo 850 gramov.
A čo ďalej s tým kusom cesta, keď mi pristane na stole?
Gúľanie chlebíka
Gúľaním nedocielime iba jeho tvar, ale aj potrebnú tuhosť.
Ak je chlebík zle vygúľaný, pred pečením môže splasnúť a výsledkom nebude ten krásny veľký a nadýchaný chlieb, ktorý chceme.
Samozrejme, nezáleží to iba od gúľania, ale aj od množstva ďalších faktorov.
Guľať by sa mali dva chlebíky naraz. Jednak je to rýchlejšie a zároveň sa dajú spracovať približne rovnako.
Gúľaním sa z cesta dostáva prebytočný vzduch a cesto sa zároveň spevňuje. Vďaka tomu môže pri ďalšom kysnutí vytvoriť peknú a rovnomernú štruktúru.
Štriclovanie
Posledný a podľa mňa jeden z najdôležitejších procesov spracovania chlebíka je štriclovanie.
Práve pri ňom sa dolaďuje jeho tuhosť aj tvar.
Tuhú guľu, ktorú sme dostali gúľaním, rovnomerne roztlačíme, preložíme vrchnú časť, dotiahneme a následne zagúľame do pekného tvaru.
A potom už putuje do ošatky.
Tá je vysypaná škrobom, aby sa chlebík ľahšie vyklopil a aby sa škrob pred pečením dal jednoduchšie odstrániť.
V ošatke ešte chlebík odpočíva a necháva sa dokysnúť.
A potom?
Hurá do pece. 🔥
Poznatky, ktoré som si odniesla
Ak je chlebík prekysnutý, môžeme si všimnúť, že na páse začína padať.
Ale niekedy sa ešte „pozviecha“ a nakoniec je krásny.
A my mu, samozrejme, zase začneme veriť.
A on nás nesklame. ❤️
Ak nám náhodou ujde ruka so soľou, môže sa stať, že chlebík splasne a po upečení zostane spľasnutý.
Keď sa chlebík pred pečením neumyje od škrobu, môže zostať sivší.
A keď sa v peci správne nezaparí, môže sa stať, že sa dostatočne nezdvihne.
Pri špaldovom chlebíku je zase dôležitá správna práca s cestom. Ak sa použije priveľa kvasu, nemusí správne nakysnúť a výsledok môže byť príliš kyslý.
A keď chlebík po upečení prekrojíme a nemá vo vnútri obrovské nežiaduce diery, môže to byť známka, že bol správne vygúľaný.
Pri špaldovom chlebíku má byť cesto spravidla o niečo mäkšie. Nerobí sa z neho taká tuhá štricla a v peci sa potom môže krásne otvoriť.
Je mnoho ďalších vecí, ktoré som sa za ten čas naučila.
A práve to ma na tom celom začalo baviť.
Čím viac o chlebe vieš, tým viac si uvedomuješ, koľko práce sa za obyčajným bochníkom skrýva.
Samozrejme, že som raz urobila kameň.
Raz blato.
Raz nedopečený chlieb.
Raz spálený.
A pri každom som to ukončila svojimi slávnymi slovami:
„Už nikdy sa chlebu nechytím!“ 🤣
Nikdy nehovor nikdy.
A čo si myslím ja?
Podľa mňa chlebík nerobia výnimočným iba ingrediencie.
Robia ho výnimočným ruky, ktoré ho spracovávajú.
Ruky, ktoré si vážia ten chlieb, dávajú si záležať na každom jednom kúsku a možno doň, tak trochu po svojom, dopĺňajú aj lásku. ❤️
Možno týmto článkom niekoho pobúrim, možno nie.
Ale ako som spomínala na začiatku – nie som odborník.
Sú to moje krátkodobé poznatky, postrehy a skúsenosti z obdobia, keď som mala možnosť nazrieť do sveta, ktorý som predtým poznala iba z druhej strany pultu.
A odvtedy sa na obyčajný chlieb pozerám trochu inak.
Tip na záver: domáci miláčik – kvások
Kvások sa skladá v podstate iba z múky a vody.
Ale treba sa oň pravidelne starať, aby rástol do krásy.
Takže ak si ho raz založíš, pamätaj:
Nie je to len kvások. Je to nový člen domácnosti. 😂
Dá sa jesť kaktus?
Odpoveď na túto otázku je – áno, časť z neho sa jesť dá. A tou časťou je dužina. 🌵💚
Čítaj ďalej, možno ťa to zaujme.
Článok o nopále mi napadol dnes a to z jednoduchého dôvodu – veľa ľudí o ňom vôbec nevie a tí, ktorí ho poznajú, si ho často nevedia vynachváliť.
A ako som sa k nemu dostala ja, keď nie som žiadny výživový poradca?
Jednoducho. Pracovala som s ním. Každú nočnú smenu, prípadne keď som zastupovala v predajniach, sa stretávam so zákazníkmi, ktorí o nopále ešte nikdy nepočuli. A keď už mám možnosť niekomu predstaviť niečo nové, čo môže ochutnať, samozrejme to rada urobím.
Ale dosť bolo o mne. 😊
Čo je vlastne ten NOPÁL?
V prvom rade je to kaktus mexického pôvodu, patriaci do rodu Opuntia. Charakteristické sú preň ploché, mäsité časti rastliny, ktoré sa označujú ako nopales.
A áno, práve tie sa môžu používať aj v kuchyni.
Nopál má dlhú tradíciu najmä v mexickej kuchyni a dnes sa s ním môžeme stretnúť aj u nás v rôznych podobách.
Čo v ňom vlastne nájdeme?
Nopálové vankúšiky aj jeho plody, známe ako tuniaky, obsahujú vlákninu, vitamíny a minerály. Zároveň majú prirodzene nízky obsah kalórií a tukov.
Práve vysoký obsah vlákniny je jeden z dôvodov, prečo sa o nopále často hovorí v súvislosti s trávením a zdravím čriev.
V rôznych zdrojoch sa môžeme stretnúť aj s ďalšími skúmanými účinkami nopálu, napríklad v súvislosti s hladinou cukru v krvi, cholesterolom či zápalovými procesmi. Netreba však zabúdať, že nopál nie je liek a nenahrádza liečbu ani odporúčania lekára.
A teraz jedna vec z mojej vlastnej skúsenosti.
Nopál a naši zákazníci
Ľudia, ktorí u nás pravidelne kupujú chlieb alebo rožky s nopálom, mi viackrát povedali, že im takéto pečivo subjektívne lepšie sadlo na trávenie.
Jedna zákazníčka, ktorá má celiakiu, sa ma dokonca viackrát pýtala, či sa do výrobku naozaj pridáva obyčajná múka, pretože po jeho konzumácii nemala svoje obvyklé žalúdočné problémy.
Ale pozor – to, že konkrétnemu človeku výrobok nerobil problém, neznamená, že je automaticky vhodný pre každého človeka s celiakiou alebo iným zdravotným problémom. Pri takýchto diagnózach treba vždy pozerať na konkrétne zloženie výrobku.
A výroba rožkov z nopálu?
No poviem vám, je to piplačka. 😄
Ale keď potom vidíte spokojného zákazníka, ktorý sa vráti a povie, že mu chutili, tá piplačka zrazu vôbec nevadí.
Čerešnička na záver – nopál sa nevyužíva iba v kuchyni
Nopál má oveľa širšie využitie, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
🌵 Prírodné farbivo
Plody nopálu sa môžu využívať ako zdroj prírodného farbiva a vďaka svojim pigmentom nachádzajú uplatnenie napríklad pri farbení textílií.
🌵 Kozmetika
Výťažky z nopálu sa objavujú aj v kozmetických výrobkoch a prípravkoch na starostlivosť o pokožku.
🌵 Krmivo
V niektorých suchých oblastiach sa nopál využíva aj ako krmivo pre hospodárske zvieratá. A dáva to zmysel – je to rastlina, ktorá dokáže prežiť aj v podmienkach, kde by to mnohé iné rastliny vzdali.
Takže áno.
Kaktus sa dá jesť. 😄🌵
Pre niekoho možno ďalší výmysel tejto „zdravej“ doby, pre iného zaujímavá potravina, ktorá mu jednoducho chutí a možno mu aj subjektívne robí dobre.
A práve preto si myslím, že je fajn hovoriť aj o takýchto potravinách. Nie preto, aby sme z nich robili zázračný liek na všetko, ale preto, aby sme vedeli, čo všetko nám príroda ponúka.
Možno ochutnáš a povieš si:
„Tak toto som od kaktusu naozaj nečakala.“ 😄💚
A ešte jedna dôležitá vec:
Toto nie je žiadna platená reklama.
Je to jednoducho článok o niečom, s čím som sa stretla v práci a čo ma zaujalo natoľko, že som o tom chcela napísať.
A možno práve preto vznikol tento článok.
Lebo niekedy stačí obyčajná otázka:
Dá sa jesť kaktus?
A zrazu zistíš, že odpoveď je oveľa zaujímavejšia, než si čakal. 🌵💚
