Nakoniec to má meno.
Astma.
Domov som odchádzala s dvoma inhalátormi a liekmi proti astme.
Priznám sa, stále som si nahovárala, že sa zadýchavam len preto, že nemám kondíciu alebo preto, že mám pár kíl navyše.
Asi to nebude len tým.
Na druhej strane musím povedať, že pani doktorka v Nitre je neskutočne milá. Oslovenie "zlatíčko" som nepočula veľmi dlho. Naposledy asi ako sedemnásťročná na reumatológii. Také obyčajné slovo… a pritom vie človeku zlepšiť deň.
Spirometria sa našťastie trochu zlepšila.
V apríli som mala kapacitu pľúc 75 %, dnes je to 79 %. Po podaní spreja sa výsledok zlepšil ešte o 8 %.
Nie je to ideálne, ale každé malé zlepšenie beriem.
Ďalšia kapitola…
Ukončila som ChroNiku.
Projekt, ktorý som budovala dlhý čas a do ktorého som dala kus seba.
Nechcem klamať.
Je mi z toho smutno.
Posledné mesiace som jednoducho nemala energiu. Každú voľnú chvíľu som venovala skôr lekárom, vyšetreniam alebo tomu, aby som vôbec zvládla deň.
Možno bude trvať, kým sa s tým zmierim.
Ale momentálne viem, že to bolo správne rozhodnutie.
Čakala ma aj ambulancia chronickej bolesti.
Na Kramároch mi povedali, že najbližší voľný termín majú až v novembri.
Volala som aj do Nemocnice sv. Michala.
Tam mi odporučili, aby som vysadenie Tramalu riešila s psychiatrom, pod dohľadom, možno dokonca počas hospitalizácie.
Úprimne?
Trochu ma to zaskočilo.
A teraz jedna malá výhra.
K dnešnému dňu, 8. júla 2026, som už dva týždne bez Tramalu.
Áno, stále užívam Flector a Ataralgin.
Ale Tramal už nie.
Bez detoxu.
Bez hospitalizácie.
Nebola som závislá.
Bol to jednoducho jediný liek, ktorý mi dokázal aspoň na chvíľu uľaviť od bolesti kĺbov.
A ešte jeden lekár do zbierky… ortopéd.
Dnes som bola aj u ortopéda.
Pána doktora som naposledy videla ešte na Tbiliskej v Bratislave, keď sme riešili moje rameno. Vtedy odporučil rehabilitácie. Keď však nezaberali, nastúpil druhý pán doktor, ktorý ma nakoniec operoval. Potom nasledovalo ešte "pár" injekcií.
A dnes?
Po rokoch sa opäť stretávame – len si teraz striedajú ambulanciu. 😊
Počas vyšetrenia zaznela veta, ktorá ma pobavila:
"Vy máte tie lieky v malíčku. Klobúk dole."
No… skôr bohužiaľ. Keď človek roky chodí po lekároch, časom sa naučí názvy liekov lepšie ako názvy ulíc.
Priznám sa, asi mesiac som odolávala návšteve ambulancie.
Možno preto, že som nechcela zbytočne plniť čakáreň.
Možno som si hovorila, že to prejde.
Nešlo o nič dramatické – bolesť zápästia a mierny opuch.
Tak som vytiahla svoj "domáci pohotovostný balíček".
Aflamil masť.
Octanová masť.
Na pol dňa pevná bandáž.
Inak ortéza.
Človek sa časom naučí improvizovať.
Rozprávali sme sa aj o liekoch proti bolesti.
Pán doktor mi chcel predpísať liek podobný Skudexe. Keď som mu povedala, že mi bolo odporučené Skudex vysadiť, pretože ho vraj užívam dlho, len sa pousmial.
"To vôbec nie je dlho. A keď ste bez neho vydržali, nie ste závislá. Navyše sama veľmi dobre viete, čo vášmu telu pomáha."
Neviem prečo, ale tieto slová ma celkom upokojili.
Niekedy človek potrebuje počuť aj to, že nie všetko je také čiernobiele.
Nakoniec som odchádzala s receptom na Skudex.
A aby toho nebolo málo…
Dostala som aj jednu "včeličku" priamo do zápästia. 🐝
Ak bolesti neustúpia, čakajú ma rehabilitácie.
Až úplne poslednou možnosťou by bol chirurgický zákrok.
A úprimne?
Tomu by som sa tentoraz veľmi rada vyhla.
A nakoniec…
Posledné dni sú zvláštne.
Ani neviem, ako to opísať.
Nie je to vyslovene bolesť.
Nie je to ani únava.
Len…
Som nijaká.
Nemám svoju iskru.
Nežiarim.
…takže ak si myslíte, že sa u mňa nič nedeje, opak je pravdou. Len už nemám silu všetko zdieľať. A možno je to tak tentoraz správne. 💜
A mám nové šľapenky !:-)
