A opäť medvede. A opäť na Aliaške.

Písmo: A- | A+

Po roku 2009 som nemal veľmi chuť cestovať, no v tomto roku sa mi naskytla príležitosť ísť znovu na Aliašku. Povedal som si prečo nie, možno uvidím zas niečo zaujímavé. Hlavne som chcel opäť vidieť medvede. Zvieratá ktoré mám veľmi rád a veľmi sa mi páčia. Aj preto, že u nás doma na malom Slovensku sú medvede horúcou témou. Na cestách je mojim najlepším aj najhorším spoločníkom môj fotoaparát. Najlepším, ak sa nám podaria dobre zábery a najhorším ak nie. Tento rok sa ich zase pár podarilo. Vraví sa, že obrázky hovoria za seba a nepotrebujú komentár. No ja som si opäť raz dovolil aj komentovať. Príjemné čítanie.

Nejake fotky medveďov a pár slov o nich som už na týchto miestach raz uverejnil. Kto bude mať záujem, môže sa k tomu vrátiť tu: http://gazovic.blog.sme.sk/c/276548/A-take-to-bolo-s-medvedmi-na-Aliaske.html. Poďme ale k niečomu novšiemu na starú tému. Aliaška 2012 a medvede.

Keď som spomínal, že medvede sú na Aliaške prítomné všade, tak tomu nie je inak ani so štátnou vlajkou. Len málokto vie, že jasné hviezdy súhvezdia Veľkej Medvedice sa v minulosti nazývali Los a zmena nazvania Los na Veľkú Medvedicu sa udiala v neolite (mladšej dobe kamennej). Možno ani sami Alaskáni nevedia, keď vravia že Aliaška je krajina losa a medveda, o takomto hlbšom spojení.

Obrázok blogu

Štátna vlajka s Veľkou Medvedicou na poznávacej značke.

Okrem fotiek medveďov som si povedal, že sa viac povenujem otázke predchádzania konfliktom a čo všetko to obnáša.

Do terénu chodíme s peprovým sprejom. Je to sprej, ktorý obsahuje 2 % kapsaicínu (extraktu z papriky), s dostrekom cca 9 m. Nosili sme ich aj v roku 2009, ale ani vtedy ani teraz sme ich nepoužili. Pušku nenosíme. Sprej stojí cca $ 40-50.

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Sprej si jednoducho zavesíte na opasok, v prípade potreby odistíte poistku a ideálne "vystrelíte" po smere vetra, ináč to nie je sprey na medveďa ale na človeka. Medvede sú zvedavé zvieratá a miesto, ktoré páchne za chilli radi navštívia, tak sa na ňom netreba dlho zdržiavať.

Peprový spej je však len osobnou ochranou, ako je aj oboznámenie sa s tým, čo robiť pri stretnutí s medveďom. Oveľa dôležitejší sa javí systém "výchovy" medveďov a ľudí, lebo nakoniec, denní návštevníci čo nejdú stanovať, peprové spreje nenosia. Treba povedať, že napríklad ani v NP Denali, medvede často nevidia.

Ako najdôležitejší vnímam osobne systém odpadkových košov a systém kanistrov odolných voči medveďom, ktoré znížili krádeže jedla medveďmi o 95 % od ich zavedenia (viď predchádzajúci blog). Do odpadkových košov sa medvede nevedia dostať, preto nemajú dôvod sa k nim vrátiť a vyhľadávať blízkosť ľudí. Pre územie SR, minimálne Vysokých Tatier, treba pripomenúť minimálne systém odpadkových košov.

Obrázok blogu

Odpadkový kôš pred budovou spávy NP Denali (na erbe je napísané National Park Service, Department of the Interior). Ako vyzerajú koše pred (za) našimi správami NP?

Obrázok blogu

Odpad, plasty, plechovky. Všetko zabezpečené.

Obrázok blogu

Koše sú prišrubované.

Obrázok blogu

Na košoch je vysvetlenie ako ich otvárať a poučenie, aby divé zvieratá ostali divé: Nikdy nekŕmte a nepribližujte sa k divým zvieratám. To bude srandy, keď sa medveďe naučia čítať a otvárať koše.

Teraz je namieste otázka: Ako vyzerajú odpadkové koše v TANAP-u? Nie sú v médiách medvede v Tatranskej Lomnici často prichytené v odpadkovom koši alebo pri odpadkovom koši? Koľko odpadkových košov je zamknutých, alebo ináč zabezpečených proti medveďom? Podľa mojich pozorovaní je jediný poriadne zabezpečený kôš je pri reštaurácii Poľská (bývalá Poľská krčma) na Peknej vyhliadke. Veľmi sa mi páči, keď niekto z "odborníkov" povie, že koše nie sú problém. Ale prečo potom chodia tie medveďe do košov? Lebo majú prístup a majú možnosť. Podobne ako chodili k Tatrašportu v Starom Smokovci, kde v košoch boli zvyšky jabĺk z cukrárenskej výroby.

Vyzerá, že problém medveďov na Slovensku, nie je len v ich "premnožení". Treba povedať, že osveta a výchova ľudí tu na Aliaške, je hlavne preto, aby nemuseli medvede strieľať, hlavne v NP, aj keď aj tu, ak sa vyskytne problémový medveď, tak ho musia zastreliť. Preto prosia návštevníkov, aby sa správali tak ako sa majú.

Mne sa tento rok pošťastilo vidieť medvede v NP Denali. Pekné pohľady, niektoré z diaľky, niektoré z blízka, ale z autobusu. Pri chodení po parku som na medvede šťastie nemal, ale videl som rysa, čo je tiež veľmi pekný zážitok.

Obrázok blogu

Rys v strehu.

Obrázok blogu

Populácia rysa v NP Denali je závislá od populácie zajacov. Zvyčajne rastie s ročným oneskorením a podobne aj klesá.

Obrázok blogu

Mladý medveď sa blíži ku ceste.

Obrázok blogu

Niekedy zhliadne človek medveďa len v diaľke. Tento maco vyhrabával zemné veverice. Na sezónu čučoriedok a brusníc si bude musieť ešte počkať.

Strava medveďov v denali je na 85 % rastlinná. Aj keď je medveď predátor na vrchole potravinového reťazca, bielkoviny živočíšneho pôvodu nie sú v jeho strave často.

Obrázok blogu

Ak má človek štastie, naskytnú sa mu takéto pohľady na mláďatá medveďa.

Obrázok blogu

Mama medvedica sa pasie na tráve a bylinách.

Obrázok blogu

Predátor alebo plyšová hračka.

Obrázok blogu

Medvedica stále kontroluje svoje mladé. Tie sa buď hrajú, alebo pasú na tráve. Alebo len tak ležia a oddychujú.

Obrázok blogu

Nie je ľahké udržiavať také veľké telo, kŕmiť mláďatá na chudobnej strave tundry.

Obrázok blogu

Medveď v diaľke. Len biela škvrna prezrádza jeho prítomnosť.

Obrázok blogu

Ak je medveď tmavo-hnedý, je oveľa ťažšie ho spozorovať. Hlavne ak sa na jeseň jeho prostredie sfarbí do hnedo-červena.

Pri pozorovaní medveďov musí človeka nadchnúť ich život a komunikácia. Na tomto slede 6 fotiek popisujem naším ľudským jazykom to čo človek môže vidieť. Som presvedčený o tom, že medevede sú veľmi múdre zvieratá, a ľahko sa učia. Žiaľ aj chodiť na odpadky.

Obrázok blogu

Medvedica sa pasie na tráve. Jej mláďatá odbiehajú napravo na kopček (hore v ľavo a v pravo). Medvedica ich "pohľadom" privolá späť. Najprv dohovorí jednému, že to sa nerobí (stred v ľavo a v pravo). Potom dohovorí druhému a po výchovnej lekcii, kráčajú pekne poslušne za svojou mamou (dole v ľavo a v pravo).

Obrázok blogu

Medveďom nevadí, že cez park ide cesta. Tak ako ide Cesta Sloby cez TANAP. Ani ľudia si nemyslia, že cesta uberá zo zážitku divočiny. Podobne je tomu na Dalton Highway (Haul Road), ktorá pretína Aliašku a pohorie Brooks Range, no na jeho divokosti neuberá. Stačí sa zvrtnúť jedným alebo druhým smerom a ste v divočine. Žiaľ na SR, si mnoho ľudí myslí, že cesta napr. Tichou Dolinou, uberá na jej divokosti. Škoda.

Obrázok blogu

Aj takto vyzerá na Aliaške krajina losa a medveďa. Vadí vám tá cesta a most cez Východnú vetvu rieky Toklat? Mne osobne nie a prial by som každému, zažiť takúto dimenziu priestoru.

Čo dodať? Hádam len, že aj na Slovensku preberie človek zodpovednosť za svoje činy a nebude obviňovať len a len medvede. Veď koniec koncov, medveď je zviera múdre, a obraz jeho správania je obrazom našej spoločnosti. Možno by sa v múzeu TANAP-u (a nie len tam) hodil taký nápis, ako v návštevníckom centre v NP Denali: "Prosíme ľudí, aby sa zmenili, nie medvede." Myslím, že je to veľavravná veta a mohla by sa stať mottom spolunažívania ľudí a medveďov. Na začiatok aspoň v TANAP-u.

Skryť Zatvoriť reklamu