Ved aj madarsky casnik Janos ma vysmial, ked som sa mu zdoverila s mojimi obavami ako to tu na polozabudnutom skotskom poloostrove bez svojich blizkych prezijem, ked mi povedal: „Vianociam sa pripisuje prilis pozornosti, su len o behani po obchodoch a rodina sa moze zist hociktory den v roku." No....velmi som sa s nim nestotoznila, ale este raz som si povedala svoju oblubenu carovnu formulku a sla pracovat. Ked mi potom pocas vecera padol zrak na vysmiatu veceriacu rodinku alebo som sa zamyslela nad tym, ze moja sestra asi prave rozbaluje darceky, vianocny papier hadze pod stol, a popri tom premysla, ktory kolacik si teraz zobne, radsej som zabehla po lad, pomohla casnikom a podobne. Skotsko som prezila, ale povedala som si, ze uz radsej nikdy viac.
V januari som vyhodne nakupila darceky v povianocnych vypredajoch, pricestovala domov, darceky polozila pod oprsanu jedlicku s umyslom spravit Vianoce nanovo, ale to nejde len tak, vsetko caro uz bolo samozrejme prec. Ostala som doma par tyzdnov, neskor zase prec, a potom doma este na mesiac predtym ako som cestovala do Brazilie. Suhlasila som s projektom na 6 mesiacov, vychadzalo to, ze v zime uz budem naspat doma, co ma ako milovnicku zimnych sportov tesilo, ale potom na moje prekvapenie tropicka krajina ma uplne dostala, ocarena ludmi, slnkom, radostou, som sa rozhodla ostat dlhsie. Niekde v dialke tam zas boli tie Vianoce, co som odbila mojou oblubenou vetou o zbytocnom dramatizovani.
Lenze ten den je zajtra a moje hrdinske vety stracaju na sile, skor ma premaha plac chrumajuc slovenske salonky, ktore mi vcera prisli balikom zo Slovenska. A tiez pocas skypeovania, ked moja sestra pozuje pri vianocnom smrecku, neviem, ci sa mam skor smiat alebo plakat. Samozrejme, ze sa tu nemam zle (teda iste lepsie ako za barom v Skotsku :), vsetci su mili, dostala som az 6 pozvani stravit sviatky v kruhu brazilskej rodiny. Ale mne chyba ta moja, trochu blazniva, vacsinou predvianocne vystresovana rodina :) Uvediem len strucne niekolko viet, aby ste mali predstavu:
Stylovy stary otec - milovnik dobreho vina, mudry, pracovity, duchom stale mlady clovek; priblizne raz za tyzden mi napise sms spravu, co je nove u nas v rodine, na Slovensku (kolko snehu napadlo, ktore cestne priechody su uzavrete :)... ja mu niekedy odpisem v anglictine, aby sa trenoval, ved predsa dostal ucebnicu anglictiny na oprasenie starsich vedomosti.
Stara mama - najlaskavejsia osoba, vasniva pekarka, na Vianoce su to oblatky od ktorych vonia cely vchod, pocas roka torty a kolace, veta od mojej mamy pre nu: „ Mami, prosim ta nepec, mame dost." pre moju staru mamu absolutne neplati, upiekla pre nas tortu napriklad aj k prilezitosti vyrocia Europskej Unie.
Mamic - stale usmiata, ma tak trochu dobrodruznu povahu a viem, ze sa o mna boji, ale podporuje ma vo vsetkom, co robim; veeeelmi mi chyba...
Otec - jeho svet je windsurfing, chyba mi aj on, vztahy su trochu komplikovanejsie, ale mam ho velmi rada :).
Danielka - moja sestra milena, podla fotiek vidim, ze sa riadi heslom Katkina skrina = moja skrina, rovnako myslime, smejeme sa na veciach, ktore ostatnym nevieme vysvetlit; da sa povedat, ze je moja najlepsia kamaratka.
Shaka - je psik uzasnej povahy, rasy Mops, a podla niektorych teorii existuju psy A mopsy. Neviem preco, ale miluju ho hlavne deti a starsi ludia, ked som s nim na prechadzke, casto okolo seba pocujem hlasy neznamych ludi: „Mami, to bol Shaka." Alebo: „Vieees, to je ten psik s tymi velkymi ocami."
Hmm, som uz raz taka, raz za rok smutok aj na mna dolahne, ale viem si predstavit ako budem o par dni citat tento clanok a budem sa sama cudovat nad tym, co som to tu popisala !
Stastne a vesele vsetkym !
