Veľa ľudí vidí zmysel života práve v tom, čo nie je vidieť, v Bohu a v iných nadprirodzených veciach. Trávia všetky svoje chvíle tým, že sa modlia za lepší život, ale máloktorý z nich vide z tohto ochranného štítu modlitieb von a ide sa presvedčiť o tom, či sa to už zlepšilo, či je naozaj ten život a svet lepší. Boja sa si život vychutnať naplno, boja sa hriechu. Ale nesmieme im to brať, je to niečo čo ich napĺňa, dáva im chuť každý deň znova a znova vstať, tak prečo to odsudzovať?
Mnohí z nás robia oveľa väčšie hlúposti, zasväcujú svoj život láske,...ľuďom, ktorých sme nikdy predtým nepoznali, ale jedného dňa nám vtrhli do života, bez toho, že by zaklopali a opýtali sa či smú vojsť. Ich drzosť im dala tú moc, že nami môžu úplne manipulovať, a my sa necháme. Necháme sa ovládať láskou,...tým, čo nás núti robiť a hovoriť veci, ktoré by sme nikdy nepovedali. Naším jediným cieľom a túžbou je byť s tým svojím „jediným". Stráviť spolu čo najviac času, mať spoločné sny, plány, mať čo najviac spoločných spomienok. A raz, keď príde možno deň kedy túto lásku stratíme, stratíme spolu s ňou aj zmysel života. Každé ráno sa budíme s tým, že toto bude ďalší prázdny, bezvýznamný deň, ktorý by sme najradšej celý prespali, aby sme necítili tú prázdnotu, ktorá nám bohužiaľ spať ani nedovolí.
A čo tak práca?..vidina nekonečných úspechov, obdivu a peňazí?... je to dostatočný zmysel pre život? Pre mnohých áno,... Takýto ľudia chcú po sebe niečo zanechať, chcú aby sa na nich spomínalo len v tom najlepšom, aby ich všetci ostatní obdivovali, že ako ďaleko to dotiahli, že bez nich by nebolo to, či ono.... Aj toto chápem, a možno si aj myslím, že všetko to má istú postupnosť. Ľudia majú v živote isté obdobia, a v každom tom období, je pre nich dôležité niečo iné. Keď skúsili lásku, ktorá im nevyšla, zavrhli ju a ponorili sa do práce, ktorá keď skončí tak po nej aspoň niečo ostane. Pre mňa je ešte zavčasu riešiť zmysel života, ja ho ešte iba hľadám, tak isto ako ešte hľadám samu seba. No myslím si, že zmyslom života je samotný život, ktorý je len jeden. Veci, ktoré zažijeme len raz,... spleť hodín, minút, sekúnd, ktoré sa už nikdy nezopakujú. Čas, ktorí sa nikdy nevráti, aj keby sme to často chceli. Počas týchto neopakovateľných chvíľ by sme mali skombinovať všetko tak ako to je len možné,..vieru, lásku, prácu,... vychutnávať si každý moment. Zmyslom, je nenechať život prázdnym, naplniť ho tak ako to je len možné, aby sme si jedného dňa mohli povedať, že sme z neho „vymáčkli" 100%- nu šťavu, všetko čo sa dalo a nenechali sme nič len tak premárnene. A mali by sme prestať chcieť vrátiť čas, lebo to čo sme v tej danej chvíli urobili, sme tak urobiť chceli. Ja viem, že je to otrepané motto, ktoré sa na nás pozerá z každého druhého oznamka, ale je v ňom kus pravdy. Vtedy sme o následkoch nepremýšľali, tak to nerobme ani teraz. Život nie je rozprávka a nemusí všetko skončiť dobre. Môže sa stať, že človek ostane bez práce, peňazí, kariéry,..bez lásky a viery, ale nebude mať nudné večery, pretože bude mať kopec spomienok nad ktorými sa zasmeje...
